Som rád, že minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak prejavuje záujem aj o ľadový hokej.
Pamätám si, keď som bol členom výkonného výboru a prezidentom bol Igor Nemeček, rozpočet zväzu zo štátnych prostriedkov bol približne 3 milióny eur. Na SZĽH vtedy pracovalo 27 zamestnancov. Dnes zväz hospodári so štvornásobne vyšším rozpočtom a zamestnáva trikrát viac ľudí.
To by bolo pochopiteľné, ak by zároveň napredovali mládežnícke súťaže, o ktoré by mal mať zväz eminentný záujem. Ako funkcionár extraligového klubu v Liptovskom Mikuláši poznám, alebo som v kontakte, len s tromi výkonnými pracovníkmi zo zväzu – Rastislavom Konečným, Pavlom Remžíkom a Jaroslavom Lajferom. Všetka česť týmto pánom, ktorí si svoju prácu zodpovedne vykonávajú.
Niektorí ľudia na zväze však pôsobia, akoby bol hokejový zväz ich „eseročka“ a mohli si robiť, čo chcú. Zväz už dlhodobo neberie do úvahy názory väčšiny extraligových klubov. Viackrát hlavný kontrolór zväzu Jaromír Šmátrala žiadal o podklady ku kontrole, ktoré mu však neboli poskytnuté, a napokon musel na zväze skončiť.
Nepáči sa mi ani kritika smerom k prezidentovi Miroslavovi Šatanovi. Myslím si, že má naozaj mnoho povinností, a to aj napriek tomu, že na zväze pracuje také množstvo ľudí. Slovenský hokej mali posunúť dopredu páni Pulkert a Krul, ktorí už na zväze nepôsobia – ktovie prečo.
Keďže sa veľa vecí valí na Miroslava Šatana, osobne si myslím, že druhý najvyšší činiteľ na zväze by sa namiesto natáčania reklám mal viac venovať hokeju a klubom. Nemyslím si, že existuje vyspelá hokejová krajina, kde by druhý najvyššie postavený funkcionár účinkoval v komerčnej reklame.
Je neprijateľné, že mládežnícke aj seniorské kluby platia vysoké štartovné. Rovnako sa sľubovalo zlepšenie podmienok aj pre rozhodcov, ktoré zatiaľ neprišlo.
Pán Huliak, pevne verím, že sa budete o slovenský šport aj naďalej takto zanietene zaujímať.
