Organizovaný hokej v Liptovskom Mikuláši datujeme od roku 1932, Vtedy TJ SOKOL Lipt. Mikuláš dal hokejistom k dispozícii svoje kúpalisko, ktoré sa nachádzalo na mieste terajšieho zimného štadióna. Areál letného kúpaliska bol oplotený. Bol v ňom bazén pre dospelých i deti, drevené šatne, murovaný objekt, ktorý používal pre potreby bufetu, šatňa pre hráčov ako aj otvorená plocha, ktorá sa používala pre hromadné cvičenia.
Postupne tu bolo vybudované osvetlenie, studňa na polievanie ľadu, nízke mantinely, ktoré sa časom nahradili vysokými drevenými a vybudovaná bola drevená tribúna na státie. Ľad bol prírodný, závislý na poveternostných podmienkach. Ak mrzlo, bolo dobre. Horšie to už bolo pri oteplení. Ľad mäkol, rozpúšťal sa a tak veľmi často sa na ňom nedali hrať stretnutia. Preto skupina nadšencov sa rozhodla vybudovať umelú ľadovú plochu.
Práce na tomto projekte sa začali roku 1949. František Javůrek, bývali hráč Lipt. Mikuláša, ktorý v tom čase už bol v Banskej Bystrici, kde sa začala výstavba krytého zimného štadióna s umelou ľadovou plochou, veľmi ochotne bezplatne zaobstaral projektový dokumentáciu a rozpočty. Akcia – vybudovanie umelej ľadovej plochy – bola zaradená do plánu ČSZTV Bratislava, ktorý poskytol 50 tis. Kčs. Napriek minimálnej podpore, s výstavbou umelej ľadovej plochy sa začalo. Išlo o výstavbu I. etapy, bez zakrytia. Veľkú pomoc v tomto období poskytli učitelia a žiaci Strednej priemyselnej školy stavebnej v Lipt. Mikuláši, ktorí bezplatne skompletizovali projektovú dokumentáciu. Strojovú časť dokumentácie vypracoval Ing. Horn z ČKD Praha, ktorý využil systém priameho odparovania čpavku, podľa skúseností zo zimných štadiónov v Prahe.
Stavebné práce boli riešené dodávateľsky, ale aj pomocou brigádnikov. Celkový náklad vybudovania umelej ľadovej plochy predstavoval 1 245 000 Kčs. Medzi zapálenými organizátormi výstavby v I. etape patrili najmä: Ján Nemček, Ján Diačik, Pavol Benko, Ján Čaja, Pavol Uličný, Jozef Valaštiak, Ivan Tomašovič, Ján Kresák a iní.
Postupne v rokoch 1966 – 1967 mnohí funkcionári vyvíjali na štátne a politické orgány tlak, aby došlo čím skôr k zakrytiu umelej ľadovej plochy. Jozef Kmeť, Pavol Zábojník, Jozef Martinka, Jaroslav Smitka napokon dosiahli, že mesto akciu zaradilo do známej „Z“.
Konštrukciu vyprojektovali VSŽ Košice, ktoré potom túto aj vyhotovili a namontovali. Ostatné úpravy (priestory pod tribúnami) vyprojektoval LINGNOPROJEKT Lipt. Mikuláš. Počas výstavby sa projekty menili a prispôsobovali moderným požiadavkám hokeja. Celkové náklady na zakrytie zimného štadióna predstavovali 16. mil. Kčs. Prvé hokejové stretnutie na zastrešenom ZŠ bolo už 22. novembra 1967.
Hokejový oddiel TJ Partizán Lipt. Mikuláš dostával pravidelne od ČSZTV v Bratislave dotácie, ale tieto boli minimálne. Sotva stačili na drobné „kozmetické“ úpravy. Zlepšenie nastalo až v roku 1981, kedy TJ bola poverená usporiadať v Lipt. Mikuláši „Turnaj štyroch zemí“. Tento bol 5. – 8. 2. 1981. Na modernizáciu zimného štadióna bola pridelená čiastka 1 650 000 Kčs. Z tejto boli uhradené: náter oceľovej konštrukcie, oprava osvetlenia, oprava ozvučenia, výmena sedačiek z PVC za drevené, oprava šatní, strojovne a pod. Dotácia bola účelne využitá a cieľne obohatila modernizáciu ZŠ.
Centrálny výbor býv. TJ Partizán Lipt. Mikuláš v roku 1984 sa rozhodol objednať projektovú dokumentáciu na pomocnú ľadovú plochu. K tejto sa všetky zainteresované strany vyjadrili kladne, až na podnik NOVÝ DOMOV v Sp. Novej Vsi, ktorý odmietol odpredať pozemky (časť) na túto výstavbu. I napriek tomu, že nová strojovňa bola vybudovaná už aj pre navrhovanú pomocnú ľadovú plochu, tieto kapacity nie sú doteraz využité. Náklady na novú pomocnú ľadovú plochu predstavujú takmer 3 mil. Kčs.
V roku 1986 bolo v Prahe a Bratislave na kompletných miestach ľadového hokeja rozhodnuté, že v roku 1987 bude v Lipt. Mikuláši „Svetová zimná univerziáda“, skupina B. Podľa medzinárodného reglementu musel však štadión spĺňať určité medzinárodné kritériá vybavenosti ZŠ. Návrh v Lipt. Mikuláši bol prijatý, hoci do uskutočnenia SZU ostávalo len jedenásť mesiacov. Na modernizáciu ZŠ bolo pridelených 4. mil. Kčs. Za tieto finančné prostriedky boli realizované tieto práce: oprava osvetlenia pre možnosť využitia farebnej televízie (350 tis. Kčs), oprava ozvučenia a novou montážou reproduktorov (190 tis. Kčs), oprava časomiery (85 tis. Kčs), rekonštrukcia šatní – juh (985 tis. Kčs), náter oceľovej konštrukcie (vonkajší i vnútorný 420 tis. Kčs), zriadenie tlačového strediska v telocvični (330 tis. Kčs), dodávka a montáž mantinelov, včetne skla FLOAT (800 tis. Kčs), úprava čestnej tribúny (350 tis. Kčs), oprava strojovne (50 tis. Kčs), úprava UK a elektriky (132 tis. Kčs), úprava vestibulov, vstupov (255 tis. Kčs), dodávka náhradného elektr. zdroja (48 tis. Kčs), ostatné vnútorné úpravy (113 tis. Kčs).
V rámci Svetovej zimnej univerziády bolo rozhodnuté vybudovať prístavbu tlačového strediska podľa medzinárodných zásad ľadového hokeja. Projekt vypracoval LNGNOPROJEKT Lipt. Mikuláš. Stavba bola potom realizovaná viacerými dodávateľmi, nakoľko na jej vybudovanie ostalo sotva sedem mesiacov. Prístavba bola do určeného termínu vybudovaná. Jej náklad predstavoval 3,5 mil. Kčs.
I napriek všetkým týmto investíciám, stále ešte štadión dnešného HK 32 nie je na úrovni popredných štadiónov v republike. Preto nové vedenie hokeja v našom meste – HK 32 – napriek nie práve najlepšej ekonomickej situácii začalo modernizovať šatne pod tribúnou – sever, vybudovalo novú vrátnicu, opravu strojovne, náter tribún. Náklady si len v roku 1991 vyžiadali 410 tis. Kčs. V roku 1992 sa v modernizácii pokračovalo. Rekonštruované boli šatne – sever, rozšírené šatne pre „A“ mužstvo, STD, MLD a rozšírené boli priestory pre trénerov a rozhodcov. Obnovený bol náter mantinelov, drevených obkladov, vyriešená dodávka teplej vody, atď. Na tieto úpravy poskytol Mestský úrad 120 tis. Kčs. Ostatné náklady uhradí HK 32 z vlastných prostriedkov. V sezóne 1992/93 budú stretnutia vo vynovených priestoroch zimného štadióna.
Na inom mieste v tejto publikácii píšeme o postupnom budovaní zimného štadióna. Tento je v prevádzke už 25 rokov. Dožívajú rozvody ústredného kúrenia, rozvody teplej vody, korozuje strešný plán … V súčasnom období tiež končí záručná lehota trúbkového systému ľadovej plochy, včítane rozvádzačov. Bohužiaľ, končí aj životnosť kompresorov strojovni.
Vzhľadom na tento technický stav, vedenie hokejového klubu – HK 32 upozornilo SZTK Bratislava na túto skutočnosť. Zároveň poukázalo aj na potrebu pridelenia určitých finančných prostriedkov, aby bolo možné predovšetkým urýchlene realizovať výmenu chladiaceho systému, aby eventuálne nedošlo k nežiaducej havárii čpavku. Náklady na uvedené opravy by si podľa predbežných kalkulácií vyžiadali do 6. mil. Kčs.
Podarí sa ich získať? Ich „prísun“ je neodkladný. V prípade, že sa o desať rokov bude konať v Tatrách a Nízkych Tatrách, treba už teraz počítať s niekoľkými rekonštrukciami na ZŠ. Veď hokejový turnaj by bol na zimných štadiónoch v Lipt. Mikuláši, Poprade a v Sp. Novej Vsi.