20.12.2017 17:00 MHK 32 Liptovský Mikuláš - HK DUKLA Trenčín 22.12.2017 17:30 HC Košice - MHK 32 Liptovský Mikuláš 26.12.2017 17:00 MHK 32 Liptovský Mikuláš - HC Nové Zámky

Vyspovedali sme Branislava Rapáča

pridané: 18.12.2017

Branislav Rapáč - rodák zo Spišskej Novej Vsi hokejovo vyrastal na Spiši a neskôr v Třinci. V minulosti obliekal dresy slovenských klubov ŠHK 37 Piešťany, MHC Martin či HK Nitra. Slovensko reprezentoval v mládežníckych kategóriách do osemnásť aj dvadsať rokov. V uplynulom ročníku pôsobil najprv v Pardubiciach, kde odohral za Dynamo 10 zápasov, v popradskom drese nastúpil na 13 zápasov v ktorých zaznamenal 3 góly a 5 asistencií a nakoniec zakotvil v MHC Martin, v drese ktorého odohral 23 zápasov. V aktuálnej sezóne 2017/2018 v drese Liptovského Mikuláša odohral doposiaľ 27 zápasov a na svojom konte má 11 gólov a tri asistencie.

Tvoja prezývka?    Rapi

Ako by si sa definoval?

– Ťažké je hovoriť sám o sebe. Myslím si, že som silový útočník. Obľubujem hru okolo bránkoviska a v rohoch klziska. Tam sú moje silné stránky.

Aká bola tvoja cesta k hokejke a korčuliam? Kto bol tvojím vzorom?

– K hokeju ma priviedli rodičia, keďže môj starší brat už hokej hral. Bolo prirodzené, že som šiel v jeho šľapajách. Práve on bol v detstve mojím vzorom, momentálne vzor nemám.

Čo považuješ za tvoj najsilnejší a najhorší zážitok v hokejovej kariére?

– Najkrajším je minuloročný postup cez Košice do semifinále. Vlastne celá tá atmosféra, ktorú vytvorili fanúšikovia počas play-off. Rád na to spomínam. Ani pri výbere najhoršieho zážitku to bola jasná voľba – vypadnutie z na MS do 18 rokov do B-kategórie.

Do ktorého obdobia vo svojej hokejovej kariére by si sa rád vrátil?

– Sú dve také obdobia, do ktorých by som sa nemal problém vrátiť. Bola to spolupráca s bráchom v Poprade a možno paradoxne obdobie v martinskom drese. Síce sme hrali bez peňazí, ale divácka podpora aj partia v kabíne bola skvelá. Je to a zostane to takou srdcovkou.

 

 

Čo pre znamená hokej. Ak by si nebol hokejistom, aké povolanie by si vykonával?

– Hokej je pre mňa práca, ktorá ma živí. Obetoval som jej veľkú časť svojho života a snažím sa robiť všetko preto, aby som si ňou zabezpečil príjemný život. Keby som nebol hokejistom pravdepodobne by som hrával basketbal. Mimo športu ma vždy fascinovala práca investigatívneho novinára alebo politika. Aj keď v dnešnej dobe je už slovo politik brané ako nadávka. (úsmev)

Najobľúbenejší tréner, spoluhráč?

– Trénovalo ma veľa dobrých koučov. Rád spomínam na Romana Sýkoru, pod ktorým som pôsobil v Piešťanoch. Najlepšie sa mi určite hrá pod súčasnou dvojicou, ktorá je aj tu v Mikuláši. Majú férový a ľudský prístup. Vždy mi osobne viac sedel demokratický typ trénera ako autoritatívny. A spoluhráč? Ťažko vybrať jedného. Sme dobrá partia, ale najviac času trávim s Marekom Pacalajom. Snažím sa ho naučiť športovať, aj keď nie je veľmi športový typ. (smiech)

Ako vyzerá Tvoj deň profi hokejistu, keď práve nemáš zápas?

– Celé dopoludnie trávim na štadióne, kde máme tréning na ľade a posilňovňu. Voľné poobedie väčšinou trávim s mojou priateľkou. Vždy sa snažíme spraviť si nejaký program.

Máš nejaký rituál, ktorý robíš pred zápasom?

– Po rannom rozkorčuľovaní chodím na výbeh a neskôr na pár minút do ľadovej vody. To je môj jediný rituál v zápasový deň.

Ako mládežník si pôsobil v Třinci aj Amerike. Ako sa spätne pozeráš na roky strávené mimo domova?

– Spomínam len v dobrom. V 9. ročníku som odišiel do Čiech, kde som strávil tri rok. Veľmi mi to pomohlo aj po osobnej stránke. Už v mladom veku som sa musel starať sám o seba, hospodáriť s prvými peniazmi. Určite to bola dobrá škola do života. Amerika bola skvela skúsenosť. Naučil som sa jazyk a spoznal inú kultúru.

Prečo si kývol pred sezónou práve na ponuku Liptovského Mikuláša?

- Z troch dôvodov: Mikuláš má hokejovú tradíciu, ľudia tu majú hokej radi. Je tu výborná trénerská dvojica. Mám to blízko zo Spišskej, takže môžem dochádzať.

Nemal si v pláne, po tom, čo sa stalo v Martine, odísť radšej do zahraničia?

– Nie, pretože sme si s priateľkou kúpili v S. N. Vsi byt. Našla si prácu v právnickej kancelárii, takže som chcel pôsobiť blízko domu, aby sa aj ona mohla rozvíjať vo svojej kariére.

Patríš medzi najlepších strelcov tímu. Odvždy si bol strelec?

– Práveže si o sebe nemyslím, že som strelec. Ani som ním asi nikdy nebol. Samozrejme, som rád, že mi to teraz padá. Snáď to vydrží čo najdlhšie.

Čo hovoríš na hokej v Mikuláši?

– Liptov je krásny región. Cítim sa tu veľmi dobre. V  kabíne sa vytvoril skvelý kolektív. Musíme to potvrdiť výsledkami. Tým prilákame na tribúny aj viacej fanúšikov.

Myslíš si, že by mal byť v Tipsport lige limitovaný počet legionárov na mužstvo?

- Ja si myslím, že je potrebné rozumne limitovať počet cudzincov v kádri. Keď má niekto 10-12 legionárov tak to nie je ideálny stav a nie je to ani prospešné pre slovenský hokej. Na druhej strane určite legionári prispievajú k zlepšeniu kvality, o tom niet pochýb. Preto treba nájsť rozumné číslo a kompromis.  Zlý príklad máme v slovenskom basketbale, kde sa po minulé sezóny stávalo, že v základnej päťke sa proti sebe postavilo desať cudzincov. Teraz síce zmenili pravidlá, že musí byť vždy aspoň jeden Slovák na ihrisku, ale vznikla situácia, že je ťažké nájsť kvalitných Slovákov, keďže celé ročníky takto vysedávali na lavičkách a pozerali ako prím hrajú legionári. Nechcel by som, aby to takto raz dopadlo aj v hokeji.

Megie & MY Liptov - Roland Hric

Vyspovedali sme Branislava Rapáča

18.12.2017: V spolupráci s MY Liptov sme vyspovedali najlepšieho strelca nášho tímu, Branislava Rapáča

celý článok

S Vlkmi tesná prehra

V dôležitom zápase s našom tabuľkovým susedom sme neuspeli, napriek tomu že sme v zápase dokázali otočiť stav stretnutia.

celý článok

Tipsport liga: Overtajm s Matúšom Sukeľom a Patrikom Koyšom

11.12.2017: Tipsport liga: Overtajm s Matúšom Sukeľom a Patrikom Koyšom

celý článok