Z hokejovej stránky si o sebe myslím, že som dosť svedomitý a precízny, vždy sa snažím byť stopercentne pripravený na zápas. Môžem povedať, že hokej neberiem len ako moje živobytie, ale ma aj naozaj baví a teším sa na každý zápas, aj keď viem, že nebude ľahký. Paradoxne, v súkromí som dosť lenivý a priateľka ma len veľmi ťažko prinúti do nejakej domácej práce.
S hokejom som začal ako desaťročný (teda celkom neskoro). V Dolnom Kubíne som mal veľa kamarátov, ktorí chodili na hokej a ja som nechcel vytŕčať z radu, keďže pred tým som ako jeden z mála chodil na futbal. Medzi moje hokejové vzory v minulosti patril Patrick Roy alebo zo slovenských brankárov Janko Lašák.
Najsilnejší a najemotívnejší zážitok v jednom bol pre mňa prvý zápas v extralige, keď som s Bystricou v Piešťanoch na konci prvej tretiny striedal zraneného brankára. Priznám sa, nebolo mi všetko jedno, ale našťastie som nedostal gól a po nájazdoch sme vyhrali. Najhorší zážitok pre mňa bol, keď som ešte hrával za bystrickú juniorku a vo finále play off so Slovanom sme zahodili dvojzápasový náskok.
Do úplných hokejových začiatkov, kedy bol hokej len zábavou a nie zároveň aj prácou.
Som veľmi rád, že môžem robiť to, čo je rovno aj mojim koníčkom. Je to pre mňa skvelý priestor na odreagovanie sa, keďže som typ človeka, ktorý potrebuje pohyb k životu a keď dlhšie nie som na ľade, tak začínam byť hyperaktívny a tým leziem pokojnejším ľuďom v mojom okolí na nervy. Po strednej škole bol jedným z mojich plánov ísť na Stavebnú fakultu STU, takže by som pravdepodobne tento rok s veľkým šťastím písal diplomovú prácu.
Veľmi sa mi páči prístup nášho terajšieho trénera, keďže sa k nám správa veľmi ľudsky a má s hráčmi výborný vzťah. Aj v minulosti som mal dobrých trénerov a od každého som sa čo – to naučil. Zo spoluhráčov sme si najviac sadli s Ďurom Hollým. V šatni sedíme vedľa seba, snažíme sa vždy navzájom si pomôcť a ako brankári si vždy máme čo povedať.
Podľa toho, či je zápas alebo nie. Ak nie, tak doobeda máme tréningy, poobede si musím vždy chvíľu oddýchnuť, rád chodím na výlety a prechádzky s mojou priateľkou... Zápasový deň sa vždy celý točí okolo zápasu.
Rituálov mám dosť, ale hovorí sa, že sa o nich nemá rozprávať.
Ponuka Liptovského Mikuláša ma zaujala najmä podmienkami. Keďže v minulých rokoch som v Banskej Bystrici veľa priestoru nedostal, tak ma potešilo, že o mňa tento tím prejavil záujem a videl som reálnejšiu šancu, že sa do brány dostanem častejšie.
Nemal som istý post jednotky a určite ho nemám ani teraz. Hocikedy sa môže niečo udiať, či už môže prísť zranenie alebo zlé výkony.
Doteraz sa mi našťastie vyhýbajú zranenia a verím, že sa či už mne alebo ostatným chalanom nič vážnejšie nestane. Reprezentačná prestávka v týchto dňoch padla dobre, telo sa zregenerovalo a cítim sa viac fit.
Prehra o jeden gól vždy bolí najviac a najmä, keď rozhodujúci gól padne v posledných minútach zápasu. Bohužiaľ, sa s tým musíme vyrovnať a dúfať, že nám to v ďalších zápasoch do súperovej brány začne padať častejšie.
Popravde, neviem, čo obnáša dostať sa do top 3 hráčov podľa fantasy ligy, ale určite sa snažím nesklamať trénerov a spoluhráčov, keď do mňa vkladajú dôveru. Avšak, musím povedať, že mi dobre kryjú chrbát aj moji obrancovia a keby niet ich, tak by tých gólov v mojej bráne bolo viac.
Som samozrejme rád, že ľudia v Mikuláši chodia na hokej, ale niekedy v ťažkých situáciách, keď sa nám nedarí chýba väčšia podpora z tribún. Myslím si, že by nám to aspoň trošku pomohlo a hralo by sa nám v domácom prostredí o niečo lepšie. V kabíne sme veľmi dobrý kolektív. Aj keď je medzi najmladšími a staršími hráčmi mužstva dosť veľký vekový rozdiel, vôbec to nie je cítiť a naozaj si rozumieme.
M.N. & MY Liptov