Do klubu som nastúpil od 15. mája. Oslovili ma ľudia z Dozornej rady s pánom primátorom. Podľa pána primátora tu bol problém s personálnym obsadením. Nakoniec som sa rozhodol ponuku, či výzvu prijať.
Nerád rozprávam sám o sebe, ale tentokrát urobím výnimku. Môj profesný životopis je však nasledovný. Po skončení hráčskej kariéry som začal pracovať ako tréner vo Zvolene a postupne som trénoval všetky vekové kategórie. V tom období som s kategóriou 9.HT vybojoval postup na celoslovenské majstrovstvá, v kategórii juniorov sme sa stali vicemajstrami SR. Trénoval som aj ženský kolektív a aj s nimi vybojoval medailu. V roku 2001 som dostal ponuku odísť do zahraničia. Túto ponuku som prijal a následne začal pracovať v Medveščaku Záhreb na pozícii trénera mládeže a neskôr aj ako hlavný tréner pri "A" mužstve, s ktorým som sa v tom období stal 3x majster Chorvátska. Pracoval som aj pri národných tímoch Chorvátska U18, U20 a seniori. V roku 2005 som s U20 získal bronzovú medailu na MS divízia II. V roku 2007 v seniorskej kategórii sme získali zlaté medaile z MS v divízii II a vybojovali si postup do B kategórie MS.
V tom istom roku som sa vrátil na Slovensko a s p. Ľuptákom sme založili klub HC 07 Detva v ktorom som do februára 2017 pôsobil ako spolumajiteľ. Vo dvojici sme postavili tento klub na nohy a postupne si vybojovali postup do prvej ligy a následne na to sme zaujali pevné miesto na špici prvej ligy. Po odchode do HKM Zvolen na konci sezóny 2011/2012, som v nasledujúcej sezóne v pozícii GM získal zlatú medailu a stali sme sa Majstri Slovenska 2012/2013. Na začiatku sezóny 2016/2017 viedli moje kroky do klub MšHK Žilina na pozíciu GM a v tej istej sezóne sme získali so seniormi bronzové medaily. Následne som z klubu odišiel.
Toľko o mojom profesijnom živote. Nehovorím to preto, aby som tu vyzdvihoval svoje úspechy. Hokej je kolektívny šport a ja som to vždy tak aj vnímal. Za úspechom je team ľudí, ktorí spoločnými silami dosiahli tento cieľ. Preto som si vždy vážil a budem si vážiť prácu všetkých ľudí, ktorí svojou časťou prispeli k dosiahnutiu cieľa. Rozhodol som sa to napísať, aby mali aj ľudia, ktorí ma nepoznajú, predstavu o mojom hokejovom živote
Musel som začať úplne od piky. Ako prvé poskladať trénerské tímy pri všetkých troch kategóriách. Po dohode s dozornou radou sme sa rozhodli, že oslovíme trénerov z predchádzajúcej sezóny. Pána Tomka s pánom Halajom, ktorí mali ešte platnú zmluvu. Spoločne sme si sadli a korektne sa dohodli na pokračovaní spolupráce. Mňa osobne to potešilo.
Samozrejme, bola to spoločná práca trénerov, mňa a samozrejme aj dozornej rady. Tá mala najväčšie slovo hlavne ohľadne finančnej zložky skladania kádru.
Proces skladania kádra začína normálne niekedy vo februári. Vtedy sa oslovujú hráči z kádra, o ktorých máte záujem, aktivizujú sa opcie ak ich hráči majú, rozhliadnete sa po prípadných posilách. Keďže ja som prišiel k mužstvu až v máji, mali sme s trénermi sťaženú pozíciu v smere k vyjednávaniu s hráčmi. Tí už mali zväčša svoje angažmány dohodnuté. Museli sme sa s tým ale popasovať a za pochodu skladať tím.
Musím povedať, že dosť výrazne. Po tejto informácii sme mali sedenie s kompetentnými ľuďmi a prijali sme určité opatrenia. Mali sme pripravený príchod štyroch zahraničných hráčov. Brankára a dvoch obrancov z Fínska a kanadského centra do prvej formácie. Po tejto informácii sme od tohto kroku upustili. Ostali tu iba Saša Zalivin a chalani z Lotyšska.
Ako som spomínal, tím sme skladali za pochodu. Dali sme si cieľ, poskladať tím na základoch domácich chlapcov a vhodne ho doplniť. Príprava začala s domácimi mladými hráčmi. Šancu dostala štvorica juniorov a jeden dorastenec, ktorí sa udržali v tíme počas celej sezóny a pripísali si aj zápasy v najvyššej Slovenskej súťaži. Myslím, že práve toto je cesta pre domáci hokej. Avšak, späť k letnej príprave. Veľmi som bol spokojný s jej nastavením. Tréneri si dali záležať a pripravili naozaj zodpovedný tréningový plán. Z domácich podmienok, kde sme mali všetko potrebné, vyťažili maximum. Naozaj im ďakujem za veľký kus profesionalizmu. Chlapci sa k letnej príprave postavili zodpovedne a odpracovali všetko, čo im tréneri naordinovali a poctivo sa pripravili na sezónu. S touto častou sezóny sme teda mohli byť spokojní.
Na začiatok si musíme povedať, že sme všetci rozmýšľali v reálnej rovine. Vedeli sme, že na prvú šestku zrejme nedosiahneme. Ale, ja som bol vnútorne presvedčený, že by sme sa mohli pohybovať okolo 8. či 10. miesta. Bohužiaľ, teraz už môžeme bilancovať a musíme si povedať, že sme žiaľ tieto méty nedosiahli.
Na hráčske platy a platy trénerov bol v tejto sezóne prichystaný balík vo výške 350 000 €. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol najmenší rozpočet v súťaži.
Myslím si, že áno. Dokázali sme sa dohodnúť s hráčmi na podmienkach. Takže, rozhodne áno.
Rozhodne úzky káder, ktorý sa v podstate ani nestretol v kompletnom zložení vinou zranení. S tými sme sa potĺkali počas celej sezóny. Hneď na začiatku sezóny sa zranil jeden z dvoch Lotyšských legionárov, od ktorých sme si veľa sľubovali a ukázalo sa, že jeden bez druhého sú výkonnostne polovičný. Rado Macík v podstate ani nenaskočil plnohodnotne do sezóny a skončil ešte v starom roku vinou ťahajúceho sa zranenia. On mal byť naša veľká palebná sila. Veľkým problémom boli aj nevyrovnané výkony. Nedokázali sme nadviazať na dobrý výkon v dvoch zápasoch po sebe. Rovnako tak aj nevyrovnané výkony jednotlivcov, od ktorých sme očakávali väčší bodový prínos.
Môžeme to poňať v dvoch rovinách. Ľudskej a finančnej. Tá ľudská je samozrejme dôležitejšia. O našich chlapcov bol záujem z popredných klubov ligy, ktoré mali reálnu šancu na boj o titul. Nemali sme dôvod brániť vybraným chlapcom v pôsobení v týchto mužstvách. Keďže naozaj išlo o tímy, ktoré reálne mohli dosiahnuť na titul. Druhá stránka je samozrejme aj finančná otázka. Nebudeme si klamať. Po tom, ako sme stratili reálne šancu na nadstavbu, hľadali sme aj cestu ako ušetriť financie, ktorých v Mikuláši nie je nazvyš. Tímy, do ktorých chlapci prestúpili, prevzali zmluvy aj so spätnou platnosťou, a tým pádom sme ušetrili tieto mzdové prostriedky. Hokej nie je futbal. Tu nefunguje predaj hráčov. V tomto majú vo futbale veľkú výhodu.
Chlapci majú zmluvy do konca marca. Teraz už ale vieme, že pre pandémiu Korona vírusu musíme tím rozpustiť a tým pádom majú už chalani voľno.
Takmer celý svoj život som zasvätil hokeju a aj keď mám svoje súkromné aktivity, vždy som sa venoval viac hokejovej práci. Mikuláš je hokejové mesto. Vnímal som to už v minulosti, v rokoch, keď som sem chodil ako hráč a potom aj tréner. Práve preto som sa po zvážení všetkých pre a proti, po rozhovoroch s okruhom blízkych ľudí rozhodol vstúpiť do súťaže vyhlásenej mestom Liptovský Mikuláš. Času na prípravu nebolo veľa, ale snažil som sa čerpať z mojich doterajších skúseností a čo najlepšie pripraviť dlhodobú stratégiu, víziu pozdvihnutia a spopularizovanie hokeja na Liptove. Je to na dlhšiu debatu, ale sme pripravení predstúpiť pred hokejovú verejnosť a predostrieť všetky naše plány, stratégiu, víziu , organizačný poriadok klubu ako aj schému klubu. Kto bude v klube pôsobiť, na akej pozícii, a iné detaily.
Po tom, ako sme sa dozvedeli, že bola naša ponuka vyhodnotená ako najlepšia, sme následne podpísali zmluvy o odstúpení licencie a odpredaji akcie. To bol prvý krok. V druhom kroku sme museli pre úspešný prevod licencie pripraviť podklady pre Ligovú radu SZĽH podľa Smernice SZĽH pre udeľovanie súťažnej licencie a nakladanie s touto licenciou.
Po odovzdaní všetkých podkladov nám VV SZĽH na svojom poslednom zasadnutí zaslal uznesenie, kde požadoval predloženie deklarácie o splnení troch bodov. Tie boli aj medializované. Na zasadnutí športovej rady PRO- HOKEJA ktoré sa konalo 09.03.2020, som osobne odovzdal podklady k spomínaným trom bodom generálnemu sekretárovi SZĽH p. Valíčkovi. Požiadal som ho o preposlanie týchto podkladov členom VV SZĽH, aby mohli čo najskôr rozhodnúť. To je momentálne všetko čo viem k tomu povedať. Čakáme aj my, ako a hlavne kedy VV SZĽH rozhodne.
Mne osobne je veľmi ľúto, že sa proces prevodu licencie časovo naťahuje a do médií sa dostávajú špekulácie, ktoré sa nezakladajú na pravde. Na druhej strane priznávam, nie všetky uskutočnené kroky boli správne. Určite za tým však netreba hľadať žiadne zlé úmysly. Všetky tri subjekty, ktoré sa súťaže o prevod licencie zúčastnili, boli na rovnakej štartovacej čiare. Aj keď som GM klubu, ktorý odstupuje licenciu, nemal som informácie dopredu a celý projekt za klub ŠK 32 som pripravil až po tom, ako dozorná rada vyhlásila súťaž. Nechcem sa vyjadrovať k samotným krokom (Prečo nie tak, ale prečo tak.), lebo zas to niektorí len zneužijú a obrátia proti nášmu projektu.
Jednu vec chcem nakoniec predsa len objasniť. A to vyjadrenie pána primátora o tom, že peniaze za odstúpenie licencie boli vyplatené a použité na mzdy hráčov.
Po podpise zmlúv sme sa dohodli, že klub MHK 32 vystaví faktúru a po odsúhlasení prevodu licencie Ligovou radou a VV SZĽH, nový klub ŠK 32 uhradí faktúru. Prijali sme faktúru do účtovníctva. Nakoľko sa ale prevod licencie stále neuskutočnil a náš klub MHK 32 je platcom DPH, je logické, že sme sa s ekonómom dohodli ju stornovať, aby sme nemuseli odviesť DPH. Pre mňa to bola rutinná akcia a pri tom všetkom zhone som neurobil jednu zásadnú vec, a to, že som túto informáciu neoznámil pánovi primátorovi. Tým pádom prišlo k nedorozumeniu, pretože pán primátor mal poslednú informáciu o tom, že peniaze prídu na účet MHK 32 a.s. a vyplatia sa hráči. Po vyjadrení pána primátora som mu hneď volal, ospravedlnil sa a uviedol veci na pravú mieru. Chcel by som sa mu týmto ospravedlniť, že som ho dostal do nepríjemnej situácie.
V čase keď odpovedám na tieto otázky sa viac ako hokej v celom svete preberá pandémia, ktorá nás zasiahla. Aj moje myšlienky teraz viac smerujú k mojim deťom, rodine, mojim najbližším, priateľom, a prajem si, aby boli zdraví a nemusel som sa o nich strachovať. Tie isté myšlienky patria bez výnimky aj Vám, či ste moji známi a priatelia, ale aj tým, čo máte na veci iný názor. Všetkým Vám prajem, aby ste vy aj Vaše rodiny v zdraví prežili toto obdobie a po skončení tejto hektickej doby sme sa mohli bez obáv opäť všetci stretnúť či už na športoviskách, alebo niekde v súkromí.
