Čo o nás napísali v tlači.
Stalo sa, čomu mnohí už neverili. Najmä nie vtedy, keď chlapci s iniciálkami ŠK na dresoch mali stratu šiestich bodov. Nehodili však flintu do žita, zbierali bodíky. Predposledné kolo im vynieslo prvú priečku, tú si v záverečnom kole nielen udržali, ale zvýšili bodový rozdiel. Tento husársky kúsok znamená, že titul víťaza SNHL putoval prvý krát v histórii na Liptov – do Mikuláša.
Ten prvý marec 1972 bol naoko ako iné dni. Pre priaznivcov hokejistov Mikuláša však znamenal oveľa, oveľa viac. Akoby aj nie! „Eškári“ sa svojimi výkonmi vyškriabali na prvú priečku SNHL a vidina víťaza bola veľmi reálna. Bolo to treba zdolať poslednú prekážku – na vlastnom ľade obrať aspoň o bod súpera viac ako zdatného – Zvolen.
Telefóny drnčali, ľudia zháňali lístky, uzavierali stávky. Tí skalnejší verili, že to výjde, písali sa tipy. Vo viacerých závodoch ľudia žiadali dovolenky, sľubovali, že prídu robiť v sobotu i v nedeľu. Len aby mohli vidieť poslednú hokejovú „bitku“, aby boli účastníci sviatku. Lebo pre Liptov to bol športový sviatok, akých nebýva veľa.
Nemáte lístok?, – to boli už vyše hodiny pred začiatkom otázky na ulici a najmä v okolí krytej haly. Pokladníci sa mali čo oháňať, prišli na pomoc dobrovoľníci, najmä dievčatá. Provizórne pokladnice a – šlo to ako po drôte. Keď mužstvá vyšli na ľad, nebolo v hale jediného voľného miestečka. Ba tých, čo sa dostali dnu, bolo tak trochu aj nad normu.
„Zvolena sa nebojíme, prvé miesto obsadíme“, to bol jeden z transparentov. „Eška do toho eška do toho!“, ozývalo sa halou. Náladu, či hokejový ošial, vybičovali ešte hráči. Hralo sa nekompromisne, rýchlo – aj keď dosť nervózne. Dlho nechali strelci na seba čakať, dlho marili ich úsilie brankári. A to bol olej na oheň. Hala búri, diváci čakajú. Samozrejme, gól v sieti súpera, gól, ktorý by znamenal víťazstvo najcennejšie.
„Jano, podrž, hoď to, výborne Saso“ – také a podobné výkriky bolo počuť z ľadu. Ani súper nezaháľal. „Miro, vystreľ, Bohuš, pritlač ho“ – to bola ozvena.
Prišla chvíľa, čas sa naplnil. Na ukazovateľ vidieť 2:1, útok domácich a – hala buráca. „Gól“ – kričia diváci, až sa trasú základy haly. Áno, vtedy už nikto nepochyboval, že je rozhodnuté, že titul víťaza SNHL ostane na Liptove.
Posledný hvizd a nadšenie vrcholí. Hráči sa zdravia, objímajú. Diváci skandujú „ Nech žije Mikuláš, nech žije tréner, nech žije Zvolen“ … Za chvíľu je tréner domácich nad hlavami hráčov, taký „osud“ stihol aj predsedu oddielu Jozefa Kmeťa.
Všetko má svoj koniec, skončila sa aj táto hokejová, nanajvýš zaujímavá a dramatická „bitka“. Prvý krát stoja najvyššie Mikulášťania, preto tá obrovská radosť. Ľudia si gratulujú, ocenenia sa dostáva všetkým. Fanúšikom, funkcionárom, trénerovi i hráčom. Zaslúžia si to. Veď pričinením všetkých bol ozajstný športový sviatok na liptovskomikulášskej ulici.
Liptovský Mikuláš vyhral 3:1 (0:0, 1:0, 2:1)
Záverečné stretnutie finálovej skupiny SNHL komentuje tréner hokejistov ŠK Lipt. Mikuláš Jiří Justra:
ŠK – LB ZVOLEN 3:1, (0:0, 1:0, 2:1). Góly: Školiak, Naď, Michálek. Po záverečnej siréne nám diváci iste odpustili, že nevideli hokejovú lahôdku, ale nervózny boj o každú piaď ľadu. Nervóznejšie bolo naše mužstvo. Obrancovia chybovali pred bránou, útočníkom sa nedarila súhra. A predsa všetci podali 100% bojový výkon, ktorým prekonali momentálnu indisponovanosť. Zvolen hral od začiatku s dvoma útokmi, miestami lepšie ako my, ale v závere sme mali viac síl ako vyčerpaný súper. Výborne zachytal Sasko.
Málokto na začiatku sezóny veril, že v SNHL zvíťazíme. Z 9. miesta po 7. kole sa chlapci dokázali vyšplhať predchodcov, výboru a najmä samotných hráčov bola zúročená, priniesla vytúžené ovocie. V kvalifikácii je naším cieľom uhrať čestné 3. miesto. Prvý krôčik k nemu urobíme v stredu 8. marca o 17,30 na našom ZŠ so silným celkom Plzne.
„Len rýchle niečo piť, lebo odpadnem!“
PETER ONDREJKA (Kura), 19-ročný brankár, slobodný, vojak základnej služby, odchovanec: „Veril som v prvenstvo!“
IGOR PAŽICKÝ (Choholúšik), 28-ročný obranca hrá sedem rokov (prišiel zo Žiliny): „Bol to hrozný útok na nervy“
JÁN PLCH (Kremienok), 30-ročný obranca, kapitán, ženatý, otec dvoch dcér, technik, odchovanec: „Už môžem s aktívnou činnosťou pokojne skončiť.“
ANTON KALOUSEK (Žiletka), 27– ročný, obranca, ženatý, otec dvoch synov, rádiomechanik, hrá za ŠK osem rokov (prišiel z Popradu: „Konečne si po maratóne vydýchneme.“
MIROSLAV MICHÁLEK (Hopkirk), 22-ročný obranca, ženatý, otec syna, elektro údržbár, odchovanec: „Mám toho plné zuby!“
VLADIMÍR MAJERÍK (Papaj), 22-ročný útočník, slobodný, zámočník, odchovanec: „Raz to muselo prísť!“
RUDOLF PONGRÁC (Juris), 23-ročný obranca, ženatý otec dcéry, vodo inštalatér, odchovanec: „Je mi hrozné sedieť na striedačke. Od nervozity mi skoro vypadali vlasy.“
JÁN ŠELIGA (Noso), 23-ročný útočník, slobodný, strojný zámočník, hrá za ŠK dva roky (prišiel zo Sp. Bystrého): „Splnil sa mi sen!“
PETER TKÁČ (Jirásek), 30-ročný útočník, ženatý, otec dcéry, zámočník, odchovanec: „Som rád, že som sa toho dožil aspoň na starobu“
EMIL SLIVIAK (Keso), 26– ročný útočník, ženatý, otec dcéry, stavebný technik, odchovanec: „Trikrát korunný princ, konečne kráľ!“
IVAN BOBULA (Drobec), 29-ročný útočník, ženatý, otec syna, konštruktér, odchovanec: „Šichta sa skončila, ďalšia čaká.“
LADISLAV HRIČÁK (Mako), 23-ročný útočník, odchovanec: „Veľká radosť pre nás i pre početných priaznivcov“
PETER BIELENÝ (Behny), 20-ročný slobodný, technik, odchovanec: „Výborný začiatok mojej hokejovej kariéry“
MILAN KRIŽKA (Lipa), 21-ročný útočník, slobodný, vojak základnej služby, odchovanec: „Urobil som si v rote očko“
JOZEF PŘIKRYL (Švicko), 21-ročný, slobodný, mechanik, hrá sa ŽS prvý rok (prišiel z Gottowaldova): „Dobre, že je koniec“
VINCENT ŠKOLIAK (Vino), 23-ročný útočník, slobodný, chemik, odchovanec:\r\n„Škoda, že mi ušlo prvenstvo v tabuľke strelcov“
Práca hokejového oddielu v Lipt. Mikuláši je na veľmi dobrej úrovni. V súťažiach STO štartuje 5celkov: muži v SNHL, dorastenci v II. dorasteneckej lige. V národnej lige starší a mladší žiaci „béčko“ mladších žiakov v krajskej súťaži. Okrem nich sú ešte tri hokejové triedy, v každej do 50 žiakov. Keď to zrátame, vyskočí nám cifra skoro 300 hokejistov. A to je už čo povedať.
A treba aj trénerov. Tých kvalifikovaných je jedenásť, pomáhajú však aj ďalší. Justra, Hubka, Martinka, Dobrík, Cuker, Gábriš, MUDr. Žuffa, Pivko, Kulpa … To sú tí, ktorí neváhajú obetovať v prospech rozvoja hokeja, všetko, čo sa od nich žiada. Z funkcionárovsú to Jozef Kmeť (predseda). Ján Štepita (podpredseda a „duša“ výboru), technický vedúci Slavikovský, D. Ofireca, masér Voštinár a ďalší.
Okrem veľmi dobrých športových výsledkov oddiel dosahuje úspechy aj na iných pracovných postoch. Stal sa víťazom socialistickej súťaže, jeho práca prišla na “pretras“ na predsedníctvo OV STO. Tam vysoko ocenili robotu všetkých a oddielu udelili titul „Vzorný kolektív STO“.
Hráči i funkcionári dostali čestné odznaky ČŠZTV a ďalšie vyznamenania. Odovzdal ich na slávnostnej večeri predseda OV STO v L. Mikuláš ppkl. Šoltýs.
Prvý marec – prvenstvo v národnej lige prvý krát v histórii mikulášskeho hokeja! Radosť z doterajšieho najväčšieho úspechu zachvátila všetkých jeho priaznivcov v Liptove. Žijú prítomnosťou a najbližšou budúcnosťou – kvalifikačnými bojmi o postup do I. hokejovej ligy. Aká bola minulosť? Aké boli prvé kroky v mikulášskom hokejovom dianí, ktoré dosiahlo v stredu svoj vrchol?
V centre Liptova nestavala zo vzduchu. Prvé bully v priateľských a turnajových zápasoch rozhodcovia vhodili už v sezóne 1931/32. Vtedy hokejoví nadšenci, združení okolo JUDr. V. Okoličányho – I. Benko, F. a M. Javurkovci a ďalší založili hokejový klub. Tvorili ho študenti mikulášskych škôl. Prírodný ľad si upravili na mieste terajšieho ZŠ.
To bol základ, na ktorý nadväzovala ďalšia generácia. Mužstvo hralo v celoslovenskej súťaži. Nepočínalo si zle. Roky patrilo medzi slovenskú špičku. Na začiatku vojny sa vytvoril z VŠK a FK Športový klub. Začala sa písať nová kapitola. Kolektív na kvalitatívne vyššej úrovni dvakrát vyhral celoslovenskú divíziu. V dôsledku súkromných podmienok a slabého finančného zabezpečenia sa postupu v oboch prípadoch vzdal. Nadšencov – hráčov: M. Hubku, J. Kresáka, T. Lehotského, Ing. J. Trnovského, I. Porubena, D. Lukášika, Ing. R. Jančušku, Ing. Urcikána, L. Krupasa, Ing. J. Čaju, doc. Jar. Staršieho, Dr. Jána Staršieho i rady ďalších to neodradilo.
Skutočný rozmach prišiel v šesťdesiatych rokoch. To už mali hokejisti umelú ľadovú plochu – od r. 1961. Ten fakt ovplyvnil celú činnosť. Práca dostala nový punc. V odbornosti, cieľavedomosti a systematičnosti boli značné rezervy, no kvalitatívny skok na masovejšej základni bol znateľný. Kolektív sa hneď po prvom roku existencie II. hokejovej ligy prebojoval do súťaže. Najskôr sa motal na konci, zbieral skúsenosti, ktoré zužitkoval tohto roku na prvý titul majstra Slovenska. Pričinila sa oň postupne rada trénerov – M. Hubka, J. Kresák, J. Gábryš, P. Zábojník, J. Valko a J. Justra.
K celku dospelých sa v r. 1963 priradili – po vytvorení žiackej základne – hokejové nádeje, z ktorých mnohí obliekajú dres ŠK doteraz. Najpopulárnejší zimný šport začali robiť v L. Mikuláši na báze veľkoklubu.
Zriadili športovú pred prípravku, okresná základňa prešla na systematický tréning. Dnes farby klubu reprezentuje jedno dorastenecké, tri žiadne celky, a nádeje z celého okresu, o ktoré v Liptove nikdy nebola núdza, podchytáva hokejová škola. Má za sebou 4roky úspešnej činnosti. O cieľavedomej práci s mládežou podávajú najlepšie vysvedčenie športové výsledky. Vlani získali mladší žiaci titul majstra Slovenka. V tejto sezóne si účasť vo finálových bojoch zabezpečili aj ich starší kolegovia. O slovo sa hlási aj dorast. Päť rokov sa usiluje o účasť medzi slovenskou dorasteneckou elitou. Postup im aj teraz ušiel iba o vlások. V budúcej sezóne bude jeho dosiahnutie jedným z hl. cieľov.
V začiatočnej ceste na vysokej odbornej úrovni chcú pokračovať. V priebehu dvoch rokov majú v súťažiach hrať dva dorasty, dve družstvá starších a tri mladších žiakov. Pre jedno mužstvo dospelých bude takto pracovať sedem mládežníckych kolektívov. Základňa, na ktorej sa dá stavať.
Podmienky pre hokej sa v Mikuláši neporovnateľne zmenili. Moderná hala, účelne vybavená, s interiérmi, urobená s mimoriadnym citom, svieti novotou. Definitívne by ju mali dokončiť v auguste toho roku. Je v nej osem kabín, štyri kúpeľne so sprchami, šatňa pre verejnosť, ošetrovňa, časomerná a rozhlasová miestnosť, malá kaviareň s barom. V roku 1973 plánujú generálku ľadovej plochy, prestavbu miest na sedenie a o rok neskôr chcú dať do prevádzky vedľajšiu ľadovú plochu.
Bez nadšenia funkcionárov a pochopenia miestnych inštitúcií a podnikov by plány ostali na papieri. V Mikuláši sa na nepriazeň sťažovať nemôžu. Mesto žije hokejom. Elán a odhodlanie nechýba. A to sú cenné devízy – záruka, že o mikulášskom hokeji v budúcnosti budeme počuť veľa krát. A v dobrom.
Keď sa darí, je spokojnosť. Tá bola a je aj v Mikuláši. Radosť má a spokojný je aj tréner hokejistov Jiří Justra. Jeho prácu spoznávajú v Kladne, v Rakúsku a teraz v Liptove. Využili sme chvíľu „ticha“ a pozhovárali sme sa.
„Mužstvo som prevzal v júni 1971,“ začal J. Justra. „Letnú prípravu som viedol teda celú a v nej som spoznával aj hráčov. Bola tvrdá, sústredenie v Poľsku nám však nešlo na úžitok. Nemohli sme trénovať, ako sme si želali, a ani prípravne zápasy neboli tými, čo sme och nich očakávali. To je aj príčina prvých prehier na začiatku súťaže. Postupne sme to prekonali a prišiel náš čas, šnúra víťazstiev. Vyhrali sme za sebou 9 stretnutí a potkli sme sa až o BEZ. Po obrátke sme zakopli iba so Žilinou. To hovorí o tom, že výkony mužstva boli vyrovnané a bola len otázka času, kedy sa chopí príležitosti. Ponúkla sa v závere, využili sme ju. Však, kto by to neurobil? No J. Justra nepovažuje dobré výsledky iba ako svoju robotu. Vysoko hodnotí aj svojich predchodcov, ktorí majú značný podiel na úspechu terajšieho celku. Vie, že o slávu sa treba deliť s P. Zábojníkom, M. Hubkom, J. Valkom. Uznáva ich, aj ich zásluhy.
Súťaž slušnosti vyhrali Mikulášťania minulý rok, na jej čele sú aj teraz. Ako to vysvetlíte?
Hokej je tvrdá, chlapská hra, nesmie však byť zákerná. To vštepujeme chlapcom, tak to robili aj moji predchodcovia. Keď sme vylučovaní, je to oslabenie, voda na mlyn súpera. Vtedy hrá a dáva góly on. To si hráči uvedomili a podľa toho sa na ľade správajú. Je len samozrejmé, že víťazstvo v slušnosti teší práve tak ako víťazstvo na ľade.
Ste na stupni najvyššom. Treba pogratulovať, poželať ďalšie úspechy. V kvalifikácii, ktorá vás čaká . . .
Že máme radosť, to je samozrejmé. Ešte 4 tréningy a nastúpime do prvého stretnutia. Žreb nám určil za súpera najväčšieho ašpiranta na postup – Plzeň. Viacerých hráčov poznám, viem o sile tohto celku. Urobíme všetko, aby sme reprezentovali čo najúspešnejšie.
Svedkami hokejvého sviatku boli: Bibiana Raková a Ondrej Trubačík – redaktori časopisu ŠPORT.
Ich materiály boli publikované v ŠPORTE č. 54 – 4.3. 1972
Predseda oddielu Jozef Kmeť: „Je to výsledok dlhoročného úsilia, drobnej, priam mravečnej práce funkcionárov, trénerov i hráčov. Myslím, že je to aj najdôstojnejšia forma osláv 50. výročia založenia hokeja na Slovensku. Bol som optimista, veril som chlapcom, Sme na nich hrdí, zaslúžia si naše najvyššie ocenenia. Vďaka však patrí aj Zvolenu, ktorý nám pomohol zdolať konkurenta najväčšieho. Samozrejme, som nielen spokojný, ale aj hrdý!“
Teodor Horák, tajomník TJ: „Je to obrovský úspech! Najmä, keď to porovnáme s podmienkami, aké máme. Ťarcha visí na Kožiarskych závodoch, iné, najmä menšie závody sú mimo. O to viac treba oceniť úsilie chlapcov, poďakovať sa im za vzornú reprezentáciu nášho mesta.“ \r\n Jozef Štepita, podpredseda oddielu: „Neľutujem čas, ani námahu. Je to výsledok viacročnej roboty. Naskytla sa príležitosť, využili sme ju. Aj keď – ako sa hovorí – v hodine dvanástej. Je to krásny úspech.
Katka Martinková, manželka správcu haly: „Veľmi často manžel nie je doma, vedenie haly a tréningy mu berú veľa času. Teraz mu však „všetko odpúšťam“- Je to krásne zvíťaziť a byť na priečke najvyššej.“
L. Mikuláš - Prešov 4:0 a 8:2
Od začiatku prvého zápasu týchto dvoch starých rivalov bolo vidieť, že domáci chcú dať najavo, že prehry v B. Bystrici neboli vinou slabšej formy, ale zlého prístupu k zápasu.
Neuveriteľný nápor, streľba z každej pozície – to boli znaky piatkového stretnutia. Toto ale vyhovovalo hosťom, ktorí po celý čas narúšali útoky domácich a držali strednú tretinu pevne v rukách. Nemožno povedať, že by hostia neútočili, ich rýchle protiakcie boli veľmi nebezpečné. Na čistom konte Liptákov mal zásluhu brankár Ondrejka, ktorý mužstvo podržal v čase, keď sa mu nedarilo. Druhá tretina rozhodla o všetkom. Tlak a streľba znervóznili brankára Jurčenka, ktorý chytal obdivuhodne. Na pár minút sa nechal vystriedať Dedičom, nechal sa ošetriť po tvrdých strelách a opäť sa vrátil. U domácich v tomto stretnutí zohral dobre tretí útok – bratia Kriškovci a Ľudma, čo je prísľubom do budúcnosti.
Druhý zápas mal podobný priebeh. Hostia z taktiky nič neupustili a dlho vzdorovali nátlaku Mikulášťanov. Aj keď na začiatku druhej tretiny padli dva góly a bolo 3:1, hostia znížili rozdiel jedného a tlak s ostreľovaním Jurčenka akoby sa začal od začiatku. Mikuláš nevedel nájsť kľúč bránke a keď sa aj jeho hráči dostali do streleckej šance – Jurčenko žiaril. Po šóle Školiaka a góle Maguru bol však stav 5:2 a – rozhodnuté. Ďalej to bolo len otázkou času, koľko padne gólov.
V bránke domácich nastúpil v odvete juniorský reprezentant Švárny, ktorý naznačil, že sa chce po treste opäť vrátiť do reprezentačného celku. Veľmi dobre zahrala obranná dvojica Urban – Koniar a Pongrác. Ten sa však na druhom zápase zranil a bude trénerovi veľmi chýbať. Napriek tomu prím hral prvý útok Naď – Sliviak – Školiak.
Václav BUBNÍK, tréner Partizána: „V prvom zápase sme hrali s nasadením, po nepremenených šancoch však hráči znervózneli a mali sme čo robiť, aby sme prekonali výborného brankára hostí. Ondrejku musím tiež pochváliť, veď podržal mužstvo, keď strácalo nádej. Odveta bola obrazom piatka, ale predsa sme hrali kvalitnejšie.
Jozef HRUBEŠ, tréner ZPA: „Zápasy mali dobrá úroveň. Moji chlapci nezahrali tak ako by som chcel, ale to je otázka kádru hráčov a my ich máme málo. Mikuláš hral veľmi dobre, má rutinové mužstvo a výborných brankárov. K rozhodcom sa radšej nevyjadrujem. . . \r\n Najlepší z dvojzápasu: Jurčenko – Pongrác, Urban- Naď, Tkáč, Školiak.
Jozef Martinka – Šport
ŠK – Dukla Trenčín 6:4
Stretnutie malo dramatický priebeh. Hostia podnikali veľmi rýchle útoky na domácu bránku a veľmi nebezpečne ohrozovali Sasku. Prvý gól dali predsa len domáci, keď Michálek peknou strelou otvoril skóre. Z vedenia sa však dlho netešil. Paštinský ešte do konca tretiny stačil vyrovnať.
Druhá tretina začala pre domácich nepriaznivo. Hlinka dal dva góly za sebou a pre dobre hrajúcich vojakov už bola iskierka nádeje na víťazstvo. Školiak ale zníži na 3:2, hostia z breaku zvyšujú na 4:2. Tréneri menili brankára, namiesto Sasku išiel na ľad Ondrejka a to čase náporu hostí pochytal niekoľko vyložených šancí, domáci sa ukľudnili a Školiak stačil ešte do konca tretiny znížiť na 4:3.
Tretiu tretinu začali domáci už len s dvoma útokmi. Prevzali iniciatívu do svojich rúk a Školiakovi sa podarilo sekundu pred obrátkou vyrovnať. Do posledných desiatich minúť vložili domáci všetko, čo bolo v ich silách. Príkladne bojovali o každý puk, nebezpečne ohrozovali bránku hostí. Vojaci si aj vypracovali niekoľko šancí, Ondrejka ich však jedinečným spôsobom zneškodnil. Šeligovi sa podarilo utiecť vojakom a prehľadom premeniť šancu, čím sa domáci ujali vedenia. Prehru hostí spečatil v poslednej minúte Marejík, ktorí nevídaným spôsobom oklamal brankára a zavŕšil úspešné účinkovanie ŠK v tomto ročníku SNHL. Tretiny: 1:1, 2:3, 3:1. Góly: Školiak 3, Michálek, Šeliga, \r\nMajerík – Hlinka 2, Paštinský, Hájek. Rozhodcovia: Liška, Slezák. Návšteva: 1000 divákov.
K druhému miestu a vzornej reprezentácii mesta im v mene priaznivcov hokeja srdečne blahoželáme a prajeme im, aby v budúcom ročníku mali trochu viac šťastia a podarilo sa im dostať ešte o ten stupienok vyššie.
Liptov č. 10 – 7.3. 1973
ŠK Lipt. Mikuláš – VŽKG 5:4 (2:2, 2:2, 1,0)
L. MIKULÁŠ – Všetci dobre poznáme psychiku športového priaznivca. Keď sa jeho mužstvu darí, je ochotný ho ísť povzbudiť aj na ľad súpera. Keď á však výkon klesajúcu tendenciu, nepríde ani doma. Pritom Liptáci potrebovali včera každého ako soľ. Chceli odčiniť dve nečakané prehry. Vítkovice nie sú ľahkým súperom, o jeho kvalitách najlepšie hovorí nedeľňajšie víťazstvo nad ešte lepšou Plzňou. Tí, čo neprišli, môžu ľutovať. Domáci využili značné vyčerpania súpera po ich predchádzajúcom životnom výkone a zvýšenou bojovnosťou sa postarali o prekvapenie, i keď nie pre tých, čo sledovali samotný priebeh stretnutia SNHL.
Boli rozhodne lepším mužstvom prevyšujúcim hostí v kolektívnom poňatí hry a už v spomínanej snahe o napravenie zlého mena. Darilo sa najmä prvému útoku, v ktorom sa rozhodol Sliviak strelecky sa presadiť Naď a dobre im sekundoval Školiak. Nezostal za nimi ani Šeliga a ďalší hráči. Za víťazstvo treba poďakovať všetkým a najmä brankárovi Ondrejkovi, mal dosť práce a neľahkú úlohu. Hra nenadchla, bola často prerušovaná a ani jednému mužstvu sa nepodarilo nasadiť ostrejšie tempo. Čakalo sa to viac od hostí, ktorí ďaleko zaostali za svojimi možnosťami. Zabudli na kolektívnosť, sólovali, nedokázali si častejšie prihrať. Nepomohla ani hra na dva útoky v prvej tretine. Naopak, domáci im nebezpečne „podkurovali“ a v 3. min. pred koncom strelili zaslúžený víťazný gól. \r\n Góly: Šeliga a Naď po 2, Slivák – K, Soukup 2, Mec a Newirth. Pred 3000 divákmi rozhodovali Pražák a Marko, ktorí vylúčili obom mužstvám po jednom hráčovi.
Smer, č. 64 – 16. 3. 1972
Aj v tejto sezóne by sme sa radi aspoň tak ako minulú chceli odvďačiť návštevníkom mládežníckeho hokeja dobrou hrou, ako i umiestnením v našich mládežníckych súťažiach. Treba pripomenúť, že táto sezóna je prvou v ktorej mládežnícky hokej v rámci hokejových tried bude v súťažných stretnutiach kompletne obsadený našimi hokejovými triedami. Máme 4 hokejové triedy (HT). Ich materskou školou je ZDŠ na Nábreží 4.apríla. A práve zo všetkých ZŠ v Liptovskom Mikuláši a z blízkeho okolia nám ide v prvom rade vo výchovno-športovom procese, aby žiaci nehrali len dobrý hokej, ale dosahovali aj dobré výsledky v učení. Minulý šk. rok bol dôkazom, že aj otázka morálky v učení je pre nás práve tak dôležitá ako otázka dobrej pripravenosti a výkonov v našich mladých športovcov. V rámci piateho až deviateho ročníka sa naši žiaci umiestnili v prospechovom rebríčku školy takto: 5. HT na treťom, 6: HT na druhom a 7. HT na prvom mieste. V hokejovej súťaži obsadila 5.HT prvé, 6. HT tretie a 7.HT druhé miesto v rámci kraja. OV ČSZTV ocenil tieto úspechy titulom Vzorný kolektív mládeže.
Tieto úspechy sú dobré, ale podľa nášho názoru ešte nie najlepšie. Uvedomujeme si, že dosiahnuť najlepšie umiestnenie je dosť problematické. Veríme, že to je v silách našich zverencov a našich trénerov.
Okrem športových tried komisia mládeže sa stará aj o naše dorasty. Tieto Hrajú v SNHL nie podradnú úlohu. Slovenský hokej nachádza aj v radoch našich dorastencov výborných jednotlivcov, ktorých potom zaraďujeme do reprezentácie. Vieme, že aj v silách dorasteneckých družstiev sú veľké rezervy. Veríme našim trénerom z Lipt. Mikuláša i tým, ktorí prišli a my ich aj touto cestou medzi nami vítame a veríme, že sa podarí tieto rezervy odkryť.
Do novej sezóny vstupujeme s vedomím, že náročná letná príprava, ktorú naši mladí hokejisti absolvovali, prinesie svoje ovocie aj v podobe úspechov. Veríme, že náš divák, aj keď niekedy „zakolíšeme“, nám neprestane veriť a bude nás stále športovo povzbudzovať. Mladí športovci sľubujú, že dôveru nesklamú a tešia sa na vašu účasť na našom ZŠ.
Ondrej Stanček predseda KM a RŠT