Vo štvrtok, 3.10.2019, sa významného životného jubilea dožil jeden z najlepších a najúspešnejších odchovancov Liptovskomikulášskeho hokeja.
Tento článok tak bude právom patriť jemu. Rovnako tak aj slávnostný ceremoniál pred nedeľným zápasom 9.kola Tipsport ligy so Zvolenom.
Prosíme preto všetkých divákov a fanúšikov, aby prišli v nedeľu na zimný štadión s predstihom, aby sme mu mohli všetci spoločne vrúcne zablahoželať k narodeninám.
A teraz, už čítajte, o jednej z ikon Liptovskomikulášskeho hokeja.
Je hokejovým odchovancom Liptovského Mikuláša. Hokej začal hrať až v 16. rokoch, po príchode do Liptovského Mikuláša na strednú školu, kde sa prišiel učiť za kuchára.
Začal hrávať za dorastencov Liptovského Mikuláša. Musíme podotknúť, že predtým nikdy nehral hokej v žiackych kategóriách. Svojou húževnatosťou a nasadením, sa však z neho stal elitný strelec.
Po základnej vojenskej službe, ktorú absolvoval počas rokov 1968 – 1070 v Dukle Trnava, sa vrátil späť do materského dresu Liptovského Mikuláša. Po návrate pôsobil v našom drese 6 rokov. Konkrétne v rokoch 1970 – 1976. Následne sa presunul do Spišskej Novej Vsi, v ktorej pôsobil v rokoch 1977 – 1982. Nasledoval návrat na Liptov a dvojročné pôsobenie v rokoch 1982 – 1984. Potom sa presunul do neďalekého Liptovského Hrádku, kde v miestnej Tesle zastával funkciu hrajúceho trénera. Toto postavenie zastával v rokoch 1985 – 1989. Kariéru ukončil v drese divízneho mužstva Signál Pucov, ako hrajúci tréner v rokoch 1990 – 1996.
Dlhoročne sa naplno venovať trénerstvu v našom hokejovom klube. Trénoval postupne všetky kategórie. Prípravku, žiakov, Dorast „A“, Dorast „B“, až sa mu nakoniec dostalo pocty trénovať aj „A“ mužstvo HK 32 Liptovský Mikuláš. V sezóne 1991/1992 spoločne so Štefanom Blahom držali opraty v tíme mužov. Svojimi trénerskými radami pomáhal celej plejáde Liptovskomikulášskych mladých odchovancov. Jeho rukami prešlo viacero generácií odchovancov ako Jerguš Bača, Ilenčík, Ján Gažo, Milan Koniar, Slavomír Ilavský, Milan Lištiak, Michal Mravec, Marek Uram či Jano Cibuľa.
Jeho dvaja synovia, starší René a mladší Michal, sa obaja podali na svojho otca a pokračovali v jeho stopách a naďalej zanechávali stopu s menom Školiak, na Slovenskej hokejovej mape. René hrával v Liptovskom Mikuláši, Slovane Bratislava či Skalici. Je tiež niekoľkonásobným reprezentantom Slovenska. Mladší Michal hrával okrem mládežníckych reprezentácií hlavne v domácom drese Liptovského Mikuláša.
„Vinco“, ako ho všetci známy aj menej známy volajú, je nezmar. Ešte aj dnes stále brázdi ľad našej „Kôlničky“ a trénuje a hráva za mužstvo Old Boys Liptovského Mikuláša.
Sumár úspechov Vincenta Školiaka je úchvatný. Dvakrát vyhral v drese Partizánu Liptovský Mikuláš 1.Slovenskú Národnú Hokejovú Ligu. Stalo sa tak v sezónach 1971/1972 a 1973/1974. V piatich sezónach, konkrétne 1971/1972, 1972/1973, 1973/1974, 1974/1975 a 1975/1976 sa navyše stal najlepším strelcom tímu Partizán Liptovský Mikuláš. Celkovo v siedmych sezónach v drese „A“ mužstva Liptovského Mikuláša nastrieľal úctyhodných 205 gólov.
Osobitne zdôrazniť treba určite jeho individuálne štatistiky v sezóne 1975/1976, kedy sa v drese Partizánu Liptovský Mikuláš stal najproduktívnejším hráčom a zároveň aj najlepším strelcom 1. SNHL. Rovnaký kúsok sa mu podaril aj po prestupe do Spišskej Novej Vsi v sezóne 1980/1981, kedy sa stal so ziskom 118 bodov najproduktívnejším hráčom ligy. Vincent Školiak je historicky najlepší strelec, dnes už neexistujúcej, 1. Slovenskej Národnej Hokejovej Ligy, v ktorej strelil dokopy úchvatných 566 gólov.
Pán Školiak je trojnásobným víťazom Majstrovstiev Slovenska hokejových Veteránov, na ktorých získal dokopy šesť medailí.
Tomáš Paprčka
