Pohľad späť pri príležitosti 75.výročia

MHk 32 Liptovský Mikuláš 1932 - 1992 

História v skratke

História štadiónu

75. výročie ľadového hokeja v L. Mikuláši 

Vo štvrtok 20.12. 2007 si v Liptovskom Mikuláši pripomenuli začiatok ľadového hokeja v meste. Po trištvrte storočí bol dôvod na bilancovanie. Predseda dozornej rady MHK 32, primátor mesta Ján Blcháč vo svojom príhovore pripomenul , že presne nepoznáme, ani tých, ktorí sem priniesli o ľadovom hokeji poznatky. Bolo to úzko spojené s korčuľovaním, ktoré v Liptovskom Mikuláši bolo známe už v roku 1881 a bolo populárne aj v Liptovskom športovom klube od roku 1912. 
V roku 1931 sa mikulášskym gymnazistom podarilo na sokolovskom ihrisku v časti mesta „Klingerka“ v zimnom období urobiťľad. Mantinely boli len z obyčajných dosák. Za šatne slúžili drevené studené búdky. 
Písal sa rok 1932, keď sa začal rozvíjať hokej v Liptovskom Mikuláši. Klzisko bolo na bývalom kúpalisku SOKOLA, tam kde teraz stojí krytá hala zimného štadióna. Mantinely boli z obyčajných dosák, za šatne slúžili drevené, studené búdky, ktoré boli v letnom období šatňami pre kúpajúcich. Nadšenie však prekonalo všetky ťažkosti. Už v decembri toho roku nastúpili na ľadovú plochu títo hráči: Igor Benko, Ladislav Kurpas, Mikuláš Trombauer, Ivan Kováč, Vojtech Weiss, Otto Okoličányi, Michal Vlha, František Javúrek. 
Hokejový oddiel vyvíjal svoju činnosť najskôr ako neregistrovaný. Táto sa uskutočnila už začiatkom roku 1934. Prvý úradný záznam o hokejovom stretnutí pre verejnosť v Liptovskom Svätom Mikuláši je z 13. februára 1934. 
V tomto čase pochopiteľne nebola strecha nad hlavou, hrávalo sa na otvorenej ploche, často za 30-35 stupňových mrazov. 
Historické medzníky ukazujú, že vývoj ľadového hokeja v našom meste prešiel rôznymi etapami. Preto aj názov klubu nebol vždy rovnaký. Hokejový oddiel po názvom Sokol pôsobil do roku 1939, pod názvom HK do roku 1942. Od tejto doby niesol názov Športový klub, potom krátko bol ŠK Baťa a do roku 1957 Sokol Partizán. Do roku 1969 Iskra, potom znova ŠK až do roku 1975 a znova Partizán až do roku 1990. Od tohto roku mal pomenovanie HK 32, neskôr HK 32 VA a od roku 2002 súčasný názov Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš. 
Medzi prvých zakladateľov a nadšencov hokeja patrili: František Javúrek, veterinár, ktorý vychoval dvoch synov – Františka a Miloša, oboch vynikajúcich hokejistov. JUDr. Albert Okoličányi, vedúci notariátu mesta. Aj on mal dvoch synov, ktorí boli zapálení pre hokej – Otta a Vojtecha. 
Bol tu aj Ján Korman, obchodník so športovými potrebami, ktorý aktívne pracoval v bývalom SOKOLE. 
Funkcionárov a hráčov v týchto prvých rokoch ľadového hokeja v Liptovskom Mikuláši bolo veľa. Treba spomenúť Dr. Mikulášia Trombauera, bratov Vlhovcov, Droppu, Jančiho, Jaroslava Kresáka, Františka Javúrka a v neskoršom období zas Jána Čaju, Jána Kresáka, Káčera, Lukašíka, neskôr prišli Ján Starší, Jančuška, Urcikán, Jaroslav Starší, I. Tomašovič, JUDr. Karol Špindler, Igor Benko, Martin Hubka, Milan Žuffa, V. Kutnár, S.Trnovský, Teodor Horák, Fredo Maurovič, MUDr. Vladimír Fábry, Jozef Martinka. 
Z funkcionárov, ktorí v neskorších rokoch kliesnili cestu pre dobré podmienky rozvoja hokeja v Liptovskom Mikuláši treba zaznamenať ešte mená tých, čo sa zaslúžili o pozitívny vývoj. Boli to Ján Diačik, Kornel Šujanský, Ivan Sokol, Ladislav Bičár, Ing. Ján Čaja, Jozef Kmeť, Peter Žitník, Milan Dobrík, Ing. Stanislav Gábryš, Ing. Vladimír Droppa, Milan Mravec, Vladimír Slovikovský, prof. Ján Valko, Otto Gonda, Justín Ťapajna, Dušan Halaj, Vladimír Pivko. 
Bývalý hráč, neskôr predseda VZĽH SÚV ČSZTV Ing. Dr. Rastislav Jančuška, neraz zdôrazňoval, že teraz sme pyšní, že Mikuláš patrí medzi prvé mestá, ktoré sa zaslúžili o rozvoj hokeja a mali aj ľadovú plochu. Hrdí sme tiež na tom, že míľniky ľadového hokeja v metropole Liptova počas svojej dlhoročnej histórie zaznamenali príkladné úspechy nielen vo výchove hráčov, z ktorých mnohí sa stali reprezentantmi, ale aj preto, že hokejisti z Liptova vždy hrali významné postavenie v I. SNHL. 
Pre zaujímavosť treba zaznamenať, že korene hokeja v Liptovskom Mikuláši musíme vidieť v súvislosti s menami ako sú Vrbica, Váh a Klingerka. Tri mená: jedno potoka, druhé rieky, tretie časť Liptovského Mikuláša. Prečo ich spomíname ?Z celkom jednoduchého dôvodu: boli to ony, čo sa „zaslúžili“ o založenie hokeja na Liptove. 
Vylial sa potok Vrbica, zamrzol Váh a bolo ľadu potrebného na korčuľovanie. No a Klingerka? Tam stáli vedľa seba domky rodín Mandákovcov, Jančuškovcov, Staršíchovcov, Hubkovcov, Michálekovcov, Cibákovcov, Plchovcov a ďaľších. Boli to rodiny, ktoré „dodávali“ tak na začiatku, ale aj neskôr mladých zdravých chlapcov a chlapov. Hokejistov, ktorí cez celé šesťdesiatročné obdobie profilovali hokejový káder mužstva. Boli tu ešte Javúrkovci, Miloš a Fero, ktorí kládli základný kameň pre udomácnenie tejto hry v Liptove. 
Naozaj, bohatá, veľmi bohatá je história vzniku a vývoja ľadového hokeja v Liptovskom Mikuláši. 
Od sezóny 1934-1935 družstvo hrávalo v župnom majstrovstve, a to až do roku 1945. Podľa archívnych materiálov a fotografií Pavla Volku medzi prvých hráčov patrili: Vojtech Weiss, Pavol Volko, Ivan Kováč, brankár Igor Benko, František Javúrek, Otto Okoličányi , Mikuláš Trombauer. 
Činnosť hokeja v začiatkoch bola v rukách jednotlivcov, nadšencov, čo znamenalo, že náklady si hradili hráči sami a len nepatrná časť bola dotovaná z pokladne SOKOLA. Postupne nadšencov pribúdalo – hráčov a funkcionárov – a tak začala vylepšovať aj ľadová plocha, osvetlenie, vybudovaná bola drevená tribúna. Prírodný ľad však robil neustále starosti. Veľmi často sa stalo, že pred zápasom prišlo oteplenie, ľad sa roztopil a zápas sa nekonal. A tak postupne prikročili k vybudovaniu umelej ľadovej plochy. Táto sa realizovala za intenzívnej pomoci Kožiarskych závodov, OSP, Závodov 1. mája, MsNV, ONV a ďaľších inštitúcií a podnikov. Vývoj po druhej svetovej vojne (1945) priniesol značné obohatenie a prehĺbenie vlastnej športovej činnosti. Do roku 1945 mal hokejový oddiel len jedno mužstvo dospelých. Po tomto roku bolo založené i družstvo dorastencov a od šesťdesiatych rokov i žiacke družstvá. V sedemdesiatych rokoch prišli slávne roky mikulášskeho hokeja.  
Slávne trio útočníkov 
Mikulášťania sú pyšní na svoju hokejovú tradíciu. Oddávna tu hrali dobrý hokej a pri tom vychovali desiatky výborných hráčov. Starší labužníci ešte aj dnes v superlatívoch hovoria o Lehotskom, no nevynechávajú ani útočný trojzáprah: Starší – Hubka – Kresák, ktorému nebolo páru na širokom okolí. Ostal nám už len niekdajší „ucháň“ Janko Starší, ktorého do spomínaného útoku zapísali práve vtedy, keď mal 15 rokov. 
Pravda, cesta za majstrovstvom nebola ľahká. Nástup na svetové kolbištia sa začal štartom v drese ČSR vo Švajčiarsku. Bolo to v roku 1954 a postupne si celý športový svet zvykol na vynikajúceho útočníka, na obávaného strelca s mimoriadne presnou ranou. A keď sa do Ženevy v roku 1961 vrátil, aby na majstrovstvách sveta dokázal svoje kvality, tak „profesorský“ útok Starší – Vaněk – Černý priam okúzlil svet. 
Martin HUBKA 
tréner - objaviteľ 
V lete 1988 telovýchovná organizácia na Slovensku pristúpila k hodnoteniu a odmeňovaniu trénerov, ktorí objavujú talenty a pracujú s mládežou. 
Konečne – vyznanie sa vlialo do jedného toku: Základom dobrých športových výsledkov je včasné objavenie talentu a dôsledná, odborne fundovaná práca s ním. 
Ján KRESÁK 
bývalý hráč a tréner 
Mnohí labužníci hokeja si ešte aj dnes dobre pamätajú na slávny útok Starší – Hubka- Kresák, alebo na časy, keď Ján Kresák bol trénerom „A“ mužstva (1959). 
Vtedy hokej dokázali hrať len tí najobetavejší. Podmienky pre jeho existenciu boli skromné, veľmi skromné. Bolo treba veľa obetavosti, chuti a nadšenia. Hokej hráči vtedy vnímali fyzicky, ale najmä srdcom. 
Anton KALOUSEK 
odohral dvadsať sezón za L. Mikuláš 
Kto by z priaznivcov mikulášskeho hokeja nepoznal nestarnúceho Antona Kalouseka. Patrí do tretej generácie, ktorá výrazne ovplyvnila rozvoj hokeja v Liptovskom Mikuláši. 
Keď listujeme v kronike, zistím, že za hokejový klub odohral dvadsať sezón. Anton Kalousek pamätá ešte na čas, keď sa hokej hral na otvorenej ploche, potom na výstavbu zimného štadióna, a keď v roku 1982 skončil svoju aktívnu hokejovú činnosť , dožil sa práve 37 rokov. 
Z DEJÍN ZIMNÉHO ŠTADIÓNA 
V roku 1932 TJ SOKOL Liptovský Mikuláš dal hokejistom k dispozícii svoje kúpalisko, ktoré sa nachádzalo na mieste terajšieho zimného štadióna. Areál letného kúpaliska bol oplotený. Bol v ňom bazén pre dospelých i deti, drevené šatne, murovaný objekt, ktorý sa používal pre potreby bufetu, šatňa pre hráčov ako aj otvorená plocha, ktorá sa používala pre hromadné cvičenia. 
Práce na tomto projekte sa začali roku 1949. František Javúrek, bývalý hráč L. Mikuláša, ktorý v tom čase už bol v Banskej Bystrici, kde sa začala výstavba krytého zimného štadióna s umelou ľadovou plochou, veľmi ochotne bezplatne zaobstaral projektovú dokumentáciu a rozpočty. Akcia – vybudovanie umelej ľadovej plochy – bola zaradená do plánu ČSZTV Bratislava, ktorý poskytol 50 tis. Kčs. Napriek minimálnej podpore, s výstavbou umelej ľadovej plochy sa začalo. Išlo o výstavbu I. etapy, bez zakrytia.  
Medzi zapálenými organizátormi výstavby v I. etape patrili najmä: Ján Nemeček, Ján Diačik, Pavol Benko, Ján Čaja, Pavol Uličný, Jozef Valaštiak, Ivan Tomašovič, Ján Kresák a iní. 
Postupne v rokoch 1966-1967 mnohí funkcionári vyvíjali na štátne a politické orgány tlak, aby došlo čím skôr k zakrytiu umelej ľadovej plochy. 
Celkové náklady na zakrytie zimného štadióna predstavovali 16 mil. Kčs. Prvé hokejové stretnutie na zastrešenom zimnom štadióne bolo už 22. novembra 1967. 
V roku 1986 bolo v Prahe a Bratislave na kompletných miestach ľadového hokeja rozhodnuté, že v roku 1987 bude v L. Mikuláši „Svetová zimná univerziáda.“ 
V rámci Svetovej zimnej univerziády bolo rozhodnuté vybudovať prístavbu tlačového strediska podľa medzinárodných zásad ľadového hokeja. 
I napriek všetkým týmto investíciám, stále ešte štadión dnešného MHk 32 nie je na úrovni popredných štadiónov v republike. Svoje miesto v rozvoji ľadového hokeja malo aj vytvorenie prvej hokejovej prípravky, ktorá spadá do rokov 1967 – 1968. Pri jej zrode a výchovnom pôsobení bol Milan Dobrík - človek, ktorý všetky svoje skúsenosti dlhé roky odovzdával mladým adeptom mikulášskeho hokeja . a ďaľší funkcionári: Ivan Bubelíny, Ján Kazár, Drahoš Vyšný, Jozef Klimo, Frédo Maurovič, Pavol Zábojník. Jej činnosť bola dobrým základom pre neskoršie založenie tried. 
Mládežnícky ľadový hokej začal písať svoju históriu aj v TJ Kriváň, pri ktorej bolo v roku 1972 založené ŠŠS so sídlom na II. ZŠ na Demänovskej ceste. Vedúcim bol učiteľ Dušan Kráľ, hlavným trénerom Milan Dobrík. 
Pri zrode športových hokejových tried v Liptovskom Mikuláši v roku 1981 stáli Pavol Matis – funkcionár, ktorý silu svojej osobnosti vkladal do fungovania silného mládežníckeho klubu a zároveň bol silnou osobnosťou česko-slovenského hokejového hnutia, M. Hubka, Ing. Čaja, Š. Blaho, J. Valko, I.Bobula, J. Sasko, D. Halaj, P. Bielený, M. Dobrík, Z. Matis, riaditeľka ZŠ na nábreží 4. apríla B. Šimková a učiteľka M. Jurášová, K. Boráň, J. Budiský, B. Jambrichová a iní. Vďaka patrí aj komisii mládeže pri TJ Partizán a Vysokej vojenskej škole, ktorá priviedla do L. Mikuláša vynikajúcich športových organizátorov ako napr. J. Kotiana, Z. Karasa a Ing. Hunu. 
Od roku 1964 celá orientácia v mikulášskom hokeji bola zameraná na vybudovanie kvalitného mužstva. 
Šesť rokov trvalo formovanie... Úspechy sa však potupne dostavili. V sezóne 1970/1971 „A“ mužstvo v SNHL skončilo na druhom mieste. Ale v sezóne 1971/1972 hokejisti z Liptova vybojovali prvé miesto v SNHL. Dlhoročná „robota“ trénerov, hráčov a funkcionárov sa vydarila. Družstvo, hráči vyhrali aj súťaž slušnosti. A to už hokejistov z L. Mikuláša začali rešpektovať všetky popredné mužstvá. V tomto období sa začala slávna história mikulášskeho hokeja. O jej pozitívny a dobrý výsledok sa pričinili aj najlepší „strelci“ SNHL, útočníci ŠK Liptovský Mikuláš: Vincent Školiak,- Emil Sliviak- Ján Šeliga. Školiak ako najlepší strelec a Sliviak so Šeligom ako najproduktívnejší hráči. 
Sezóna 1971/1972 titul majstra 1. SNHL v Liptovskom Mikuláši Stalo sa, čomu mnohí už neverili. Najmä nie vtedy, keď chlapci i iniciálkami ŠK na dresoch mali stratu šiestich bodov. Nehodili však flintu do žita, zbierali bodíky. Predposledné kolo im vynieslo prvú priečku, tú si v záverečnom kole nielen udržali, ale zvýšili bodový rozdiel. Tento husársky kúsok znamená, že titul víťaza SNHL putoval prvýkrát v histórii na Liptov- do Mikuláša 
1. miesto v SNHL „vybojovali“: Brankári: Jozef Sasko a Peter Ondrejka Obrancovia: Igor Pažický, Ján Plch (kapiatán), Anton Kalousek, Miroslav Michálek, Rudolf Pongrác Útočníci: Vladimír Majerík, Ján Šeliga, Peter Tkáč, Emil Sliviak, Ivan Bobula, Ladislav Hričák, Peter Bielený, Milan Kriška, Jozef Přikyl, Vincent Školiak, Ivan Naď, Ján Laco, Vladimír Čabuda Tréner: Jiří Justra Technický vedúci Vladimír Slovikovský 
Sezóna 1973/1974 
Víťazom sezóny I. SNHL sa znova stalo mužstvo ŠK Liptovský Mikuláš. Stalo sa tak po ročnej prestávke! Majstrovský titul , 1. miesto, zlaté medaily vybojovali títo hráči: Sasko, Kalousek, Koniar, Ondrejka, Lazišťan, Školiak, Sliviak, Naď, Pongrác, Michálek, Plch, Tkáč, Vladimír majerík, Ján a Jozef Šeligovci, Laco, Pažický, Bobula, Ivan a Milan Kriškovci, Cibák, Korček. Trénerom bol Karel Autrata. Vedenie hokejového oddielu v ŠK L. Mikuláš tvorili : Jozef Kmeť, Ján Štepita, Teodor Horák, MUDr. Vladimír Fábry, Jozef Martinka (riaditeľ zimného štadióna), Vladmír Slovikovský, František Voštinár a Daniel Oferica. 
A to nebol jediný titul. Tento úspech zopakovali o dva roky v sezóne 1973/1974. Najlepší strelci: Šeliga 44, Sliviak 29, Školiak 24, Majerík a Kalousek po 22, Naď 18, Plch 15 Káder mužstva: Sasko, Ondrejka, Kalousek, Koniar, Pongrác, Michálek, Plch, Lazišťan, Školiak, Sliviak, Naď, Tkáč, Ján Šeliga, Jozef Šeliga, Laco, Pažický, Bobula, I. Kriška, I. Cibák, M.Kriška, Korček Tréner: K.Autrata 
A po tretí raz sme čakali celých 15 rokov, keď v sezóne 1988/1989 sme opäť dosiahli vrchol Olympu. 
1988/1989 Patrizán Liptovský Mikuláš: Najlepší strelci: Paukovček, Uličný a Droppa po 23 Káder mužstva: Ševela, Babura, Petocz, Farkaš, Drengubiak, L.Bača, Červeňanský, , M.Koniar, Štulajter, Muchy, Záruba, Gažo, Uličný, Majdek, Rakytiak, Droppa, Jágerský, Lištiak, Halaj, I.Cibák, I. Koniar, Paukovček, Králik, Spodniak Tréneri: J.Šupler, A.Kalousek 
V roku 1990 boli zvolené nové orgány a prijaté nové stanovy HK 32. Riaditeľom klubu sa stal Peter Žitník a ďaľšími hlavnými funkcionármi: Ing. Peter Bielený, Ing. Vladimír Poliak, Dušan Halaj, Ing. Milan Hubka, Ing. Marian Kruppa, Ing. Miroslav Uličný. Od roku 1995 pracoval HK pod vedením prezidenta Ing. Vladimíra Poliaka a riaditeľa Ivana Bobulu. Vo funkciách prezidentov sa vystriedali*: Jaroslav Petran, MUDr. Alexander Slafkovský, Ing. Jaroslav Mlynček, Ing. Ján Bošanec. Od roku 2002 je riaditeľom už Mestského hokejového klubu 32 Liptovský Mikuláš Ing. Vlastimil Škandera, ktorý bol od roku 1994 generálnym manažérom klubu. V súčasnej dobe je Mestský Hokejový klub, a. s. na čele s predsedom Dozornej rady Ing. Jánom Blcháčom PhD. – primátorom mesta a predsedom predstavenstva Ing. Vladimírom Poliakom. 
Hokejové vzory pre našu mládež 
Mládež Liptova má športový vzor v osobe prvého Slováka, ktorý obliekal dres v najvyššej súťaži NHL. Rodák Stan Mikita od roku 1961 pôsobil v Chicago Black Hawks a v súčasnosti sa môže hrdiť, že v NHL hrali ďalší odchovanci nášho klubu, Martin Cibák, Peter Sejna a Milan Jurčina. 
Mestský hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš patrí medzi popredné hokejové kluby na Slovensku, sezóna 2007/2008 bola už nepretržite pätnástou v najvyššej Extralige SR. V rozhodujúcej miere sa zameriavame na výchovu mladých hokejistov. Veľkým úspechom tohto športu bol zisk titulu Majstra Slovenska vo vekovej kategórii dorastu v sezóne 2000-2001 a tretie miesto mužstva juniorov v sezóne 2003/2004. Čo je najväčším úspechom mládežníckeho hokeja v histórii klubu. Mená našich hráčov poťažne odchovancov ako Križan, Urban, Klepáč, Halaj, Školiak, Smerčiak, Kledrowetcz, Droppa, Pleva, Plch, Sejna, Uram, Devečka, Cibák, Laco, Rudo Huna, Sivák, Michal Grman, Paukovček, Veselovský, a Cibuľa rezonujú v reprezentačných výberoch Slovenska a dvaja naši odchovanci Jerguš Bača a Marek Uram boli na Majstrovstvách sveta vo Švédsku členmi reprezentačného mužstva, ktoré prvý krát v histórii samostatného Slovenska získalo titul Majstra sveta. Neoddeliteľnou súčasťou klubu je aj družstvo veteránov, ktoré na Majstrovstvách Slovenska veteránov v roku 2004 získalo druhé miesto a v roku 2005 získalo titul Majstra Slovenska veteránov. 
V sezóne 1999/2000 sa uskutočnil hokejový zápas reprezentačných družstiev s cieľom prípravy na MS Slovensko – Kanada a Slovensko–Česko. V apríli roku 2001 absolvovali na našom zimnom štadióne záverečné sústredenie seniorskí reprezentanti Slovenska pred odchodom na Majstrovstvá sveta v Nemecku a odohrali u nás dva víťazné zápasy s reprezentáciou Lotyšska.  
Počas svojej novodobej činnosti náš klub bol v rámci hodnotenia Slovenského zväzu ľadového hokeja hodnotený na popredných miestach v rámci výchovy a práce s mládežou. Významným ocenením bol klub ohodnotení Zlatou plaketou za výrazná podiel na rozvoji hokeja na Slovensku, ktorú riaditeľovi klubu odovzdal prezident Medzinárodnej hokejovej federácie p. René Fassel. V sezóne 2006/2007 bol klub vyhodnotený medzi štyrmi klubmi Slovenska za kvalitnú metodickú prácu a tréningový proces v Športových hokejových triedach. Práca s mládežou a vlastnými odchovancami bola a je pre náš klub prioritou.

MHk 32 Liptovský Mikuláš 1932 - 1992
....

História v skratke

Oddiel vznikol v roku 1932, keď sa na bývalom kúpalisku Sokola vytvorilo klzisko. O jeho vznik sa zaslúžili predovšetkým František Javurek, Albert Okoličáni a Ján Korman. Oddiel pod názvom Sokol pôsobil zo začiatku ako neregistrovaný. Po prvý raz sa hokejisti predstavili na verejnosti 13. Februára 1934. Mužstvo hrávalo predovšetkým v župných majstrovstvách s výnimkou sezóny 1941 - 42, kedy bolo účastníkom jednej s divízií Slovenskej ligy. V roku 1939 zmenil svoj názov na HK a v roku 1942 na ŠK. Z tohto obdobia si radi spomíname na hráčov: Vojtech Weiss, Pavol Volko, Ivan Kováč, Igor Benko, František Javurek, Otto Okoličáni, Mikuláš Trombauer, Ladislav Kurpas, Michal Vlha, Peter Droppa, Jaroslav Kresák, Ján Kresák, Karol Chrenko, Martin Hubka, Vladimír Káčer, Cyril Bulla, Ján Droppa, Beňo, Fencík, Michal Mikuláš, Miroslav Krejčí, Zdeno Páv, Jozef Chrenko, Tibor Lehotský, Ivan Poruben, Július Kuzma, Ivan Terén, Ivan Zlbíni, Jaroslav Mravec, Ján Papp, Ladislav Dobrík, Rastislav Jančuška, Vladimír Mandák, Pavel Urcikán, Dušan Lukášik, Juraj Šácha.
Spomínaní hráči sa nezmazateľne zapísali do histórie mikulášskeho hokeja a vždy im bude patriť čestné miesto v pomyseľnej sieni slávi nášho hokeja.
Po druhej svetovej vojne, 1945 - 48 mužstvo hráva v majstrovstvách Slovenska. V roku 1948 pod hlavičkou Šk Baťa v divízii vo východnej skupine. V roku 1949 prijíma názov Sokol Partizán a pod týmto názvom účinkoval v majstrovstvách kraja, resp. oblastnej súťaži až do roku 1957. Z tohto obdobia nesmieme zabudnúť na mená: Svätozár Trnovský, Slavomír Drozd, Ján Drozd, Jozef Jalovecký, Milan Žuffa, Jozef Eliášek a v neposlednom rade budúci velikán slovenského, československého ale i medzinárodného hokeja Dr. Ján Starší a jeho brat Jaroslav Starší.

V roku 1957 oddiel opäť menil svoj názov. Pod hlavičkou Iskra si vybojoval v sezóne 1962 - 63 postup do I. SNHL. V roku 1969 sa názov znova zmenil na ŠK. S I. SNHL sú spojené najúspešnejšie roky mikulášskeho hokeja. A mužstvo v nej absolvovalo 29 z 30 ročníkov, odohralo 1128 zápasov, z ktorých 513 vyhralo, 127 remizovalo a 488 prehralo so skóre 4315 : 4239. 
Veľký kus symboliky je v tom, že mužstvo HK 32 Liptovský Mikuláš v sezóne 1992 - 93, keď sme oslavovali 60. výročie vzniku hokeja v Liptovskom Mikuláši postúpilo do extraligy Slovenskej republiky a tým dosiahlo ďalší výrazný úspech.

Hneď v prvej sezóne mužstvo dosiahlo historicky prvé víťazstvá v majstrovských stretnutiach s Košicami (28. 9. 1993 - 2:1) a Slovanom (23. 11. 1993 - 6:1) a v ďalších sezónach prvé víťazné stretnutie v Extralige s Trenčínom (13. 10. 1995 - 7:2), boli to vôbec prvé body s týmto súperom, historické víťazstvo s Košicami (3. 10. 1995 - 3:5) a Slovanom (2. 3. 2002 - 3:4 po predĺžení a 1. 10. 2002 - 1:2 v riadnom hracom čase) na ich pôde.

História štadiónu

V roku 1932 TJ SOKOL LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ dal hokejistom k dispozicií svoje kúpalisko, ktoré sa nachádzalo na mieste terajšieho zimného štadióna. Areál letného kúpaliska bol oplotený. Postupne tu bolo vybudované osvetlenie, studňa na polievanie ľadu, nízke mantinely, ktoré sa časom nahradili vysokými drevenými a vybudovaná bola drevená tribúna na státie. Ľad bol prírodný, závislý na poveternostných podmienkach. Preto skupina nadšencov rozhodla sa vybudovať umelú ľadovú plochu. Práce na tomto projekte sa začali v roku 1949. František Javůrek, bývalý hráč Liptovského Mikuláša veľmi ochotne zaobstaral projektovú dokumentáciu a rozpočty. Prvá etapa výstavby trvala do roku 1961. Medzi zapálenými organizátormi výstavby v prvej etape patrili najmä Ján Nemček, Ján Diačik, Palo Benko, Ján Čaja, Povol Uličný, Jozef Valaštiak, Ivan Tomašovič, Ján Kresák, rudolf Bátorek, Gustáv Preiss a ďalší. 

Postupne v rokoch 1966 - 67 mnohí funkcionári vyvíjali na štátne a politické orgány, aby došlo čím skôr k zakrytiu umelej ľadovej plochy. 
Jozef Kmeť, Povol Zábojník, Jozef Martinka, jaroslav Smitka, Zoltán Kossuth a ďalší napokon dosiahli, že mesto zastrešenia štadióna zaradilo do akcie "Z."Prvé hokejové stretnutie na zastrešenom zimnom štadióne bolo už 22. 11. 1967.  

Hokejový oddiel TJ Partizán LM dostával pravidelne od ČSZTV dotácie, ale tieto boli minimálne. Sotva stačili na drobné úpravy. Modernizácia ZŠ nastala, keď Liptovský Mikuláš dostal dôveru usporiadať "Turnaj štyroch" v roku 1981. Z dotácie od ústredných orgánov bol vykonaný náter ocelovej konštrukcie, oprava osvetlenia, oprava ozvučenia, výmena sedadiel, oprava šatní a podobne. 

Ďalšou modernizáciou prešiel štadión v sezóne 1986/87 pred svetovou zimnou univerziádou. V Liptovskom Mikuláši sa uskutočnil hokejový turnaj B skupiny univerziády. Na štadión boli namontované plexisklá, nové reproduktory, nové osvetlenie aj pre potreby farebnej televízie, oprava strojovne, úprava vestibulov a vstupov. Zároveň bola vybudovaná prístavba ZŠ. 

Novým prínosom pre ďalšiu modernizáciu bola opäť SZU v roku 1999. Vybudovala sa nová vstupná hala, nová hosťovská šatňa a šatňa A mužstva. Zmodernizovali sa aj šatne na južnej strane štadióna. Bola namontovaná nová šasomiera, boli namontované nové mantinely a ďalšie úpravy najmä v strojovni.
Zimný štadión v tejto podobe má už 36 rokov. 

Mikulášsky zimný štadión počas svojej bohatej histórie sa stal svedkom mnohých významných udalostí, ktoré sa zapísali zlatými písmenami do histórie mikulášskeho hokeja. 
Turnaj štyroch krajín (ČSSR, ZSSR, Švédsko, Fínsko) - 4. - 8. 2. 1981
Svetová zimná univerziáda - 20. - 27. 2. 1987
Svetová zimná univerziáda - 22. - 30. 1. 1999
IV. Európske olympijské dni mládeže - 6. - 12. 3. 1999

Medzištátne zápasy 
Slovensko - Česko 4:2 (1:0, 0:1, 3:1) - 11. 4. 1999, prvé víťazstvo Slovákov s týmto súperom
Slovensko - Kanada 3:2 (2:2, 1:0, 0:0) - 7. 11. 1999
Slovensko - Lotyšsko 3:0 (1:0, 0:0, 2:0) - 18: 4. 2001
Slovensko - Lotyšsko 2:1 (0:0, 1:1, 1:0) - 19. 4. 2001

Príjemným zážitkom bolo aj zápas Výberu odchovancov LM a ČSSR. z prípravného stretnutia sa nakoniec vykľul vážny prestížny duel. 
Výber odchovancov - ČSSR 4:5 (1:2, 1:2, 2:1) - 20. 1. 1988
Góly: Spodniak, Cibák, Muchy, Petho - Lála, Doležal, Rosol, Šejba, Pašek 

Výber odchovancov LM: Peter Ondrejka, Pavol Švárny, Jaromír Dragan - Jerguš Bača, Ladislav Bača, Pavol Farkaš, Braňo Štulrajter, Milan Koniar, Rudolf Záruba, Richard Muchy, Jaroslav Spodniak, Peter Veselovský, Anton Bartánus, Ján Gažo, Ján Majdek, Ján Uličný, Pavol Paukovček, Ivan Cibák, Jozef Petho, Slavomír Ilavský, Ivan Oško. Tréner: Július Šupler.

ČSSR: Dominik Hašek, Jaromír Šindel, Mojmír Božik, Jaroslav Benák, David, Volek, Jiří, Hrdina, Jiří Doležal, Rudolf Suchánek, Miloslav Hořava, Petr Rosol, Vladimír Růžička, Radim Raděvič, Antonín Stavjaňa, Eduard Uvíra, Jiří Šejba, Dušan Pašek, Igor Liba, Karel Soudek, Leo Gudas, Jiří Lála, Rostislav Vlach, Petr Vlk. Tréner: Dr. Ján Starší.