Práve na lavičku našej „EŠKY“ sa pred touto sezónou vrátil. Patrí mu absolútne prvenstvo v počte zápasov v Extralige. Na 2.mieste je lodivod Nitry Antonín Stavjaňa a 3.priečka patrí trénerovi Detvy Ernestovi Bokrošovi. Počas svojej bohatej kariéry pôsobil v 6 extraligových kluboch. Najviac zápasov, 233 zaznamenal na popradskej striedačke. 228 zápasov si odkrútil na tej košickej. Trénoval aj Martin, Žilinu či Nové Zámky.
Svoje trénerské umenie začal rozvíjať v roku 1992 vo vtedy pre Slovákov exotickom Francúzku. V tíme HC Megève vydržal päť sezón. Následne sa presunul na Slovensko, kde pôsobil na lavičkách Košíc a Popradu, aby sa opäť vrátil do Francúzka na lavičku Clermontu. Po návrate zasadol na dve sezóny na našu Liptovskomikulášsku lavičku. Potom sa presunul do Poľska, kde strávil šesť sezón.
Po návrate spoza severných hraníc už nasledovali len zastávky v našej najvyššej súťaži na lavičke Popradu, Košíc, Žiliny a posledné dve sezóny v Nových Zámkoch.
Na domáci titul na rozdiel od poľského v pozícii hlavného kouča nedosiahol. V Extralige vybojovali jeho tímy tri medaily (košické striebro 2003 a bronz 2002 a bronz so Žilinou 2017). Zlatú medailu mu síce zavesili na krk v roku 1999, keď pôsobil v Košiciach, to však bol len asistent hlavnému trénerovi Selvekovi. Vyskúšal si aj pôsobenie v pozícii asistenta pri reprezentačnej dvadsiatke.
V krátkosti sa vrátime k jeho hráčskej kariére.
S hokejom začínal v Liptovskom Mikuláši ako útočník, neskôr sa v Košiciach stal obrancom. V sezóne 1979/1980 prišiel do klubu VSŽ Košice, kde s výnimkou povinnej vojenskej služby v Dukle Trenčín (1982 - 1984) odohral 10 sezón. V najvyššej súťaži odohral 392 zápasov, v ktorých strelil 92 gólov. V sezóne 1990/1991 hral vo fínskom klube KooKoo Kouvola.
Na záver nám neostáva nič iné, iba krátke
